Doteraz som predstavil dva druhy novozmluvných rukopisov. Papyrusy, ktoré sú špecifické svojim materiálom, ale aj vekom. Tie, ktoré sa nám zachovali datujeme od 2. do 8. stor. Práve medzi nimi sa nachádzajú jedny z najstarších novozmluvných rukopisov vôbec. Zväčša však ide o útržky. Z pohľadu laika sú ale najviac fascinujúce. Následne majuskuly, rukopisy zapísané na pergamene len písmenami veľkej abecedy bez diakritiky či delenia slov. Tu už v niektorých prípadoch ide o kompletné (alebo takmer kompletné) Nové zmluvy aj z pomerne skorého obdobia 3. či 4. stor. Tie najmladšie datujeme do 11. stor. Majuskuly tvoria nosnú časť kritických textov Novej zmluvy.
Tretím druhom novozmluvných rukopisov sú minuskuly. V histórii textovej kritiky ako vedy sa nachádzame práve v období, kedy sa im pripisuje väčšia dôležitosť, než tomu bolo v minulosti. Majuskuly získali pozornosť 19. stor., papyrusy zas vyše polovice 20. stor. Od vtedy až dodnes si množstvo minuskúl nárokuje — a to oprávnene — rovnaké uznanie. (Aland, K. a Aland B.: The Text of the New Testament. s. 129)
Nástup minuskúl
Používanie minukulného typu písma sa objavilo v 7. stor. Jeho forma mala svoj vývoj, ale ako také je charakteristické používaním malých písmen abecedy a delením slov. Majuskulný typ písma bol trendom aj po nástupe minuskúl, no jeho používanie sa postupom času vytratilo. Zmena od majuskúl k minuskulám vzišla pravdepodobne z čisto praktických dôvodov. Nový typ písma ušetril miesto a teda aj ekonomické náklady na vytvorenie kódexu, keďže jedna takáto kniha si vyžadovala utratenie niekoľko desiatok oviec. Taktiež, samotný proces písania sa tým urýchlil a rovnako klesli aj náklady na pisára. Jednou z výhod mohlo byť aj zjednodušenie čítania.
Platí, že čím sú rukopisy mladšie, tým sa ich zachovalo vo väčšom množstve a v lepšej kvalite (ak nehovoríme o kvalite textu, ktorý obsahujú). Väčšina z nich je zapísaná na pergamene, niektoré však na papieri. Do dnešného dňa textoví kritici evidujú takmer 2 800 minuskúl. Asi len zo 20 z nich pochádza z 9. stor., niečo vyše 100 pochádza z 10. a 11. stor. Väčšina z nich bola vytvorená v 12. až 14. stor.
V textovej kritike sa minuskuly označujú číslami (napr. 1, 38, 42 a pod.). Každé číslo reprezentuje jeden minuskúl. Za číslom môže nasledovať označenie písmenom v hornom indexe (rovnako aj pri majuskulách), ktoré označuje obsah daného rukopisu, a to e ako evanjeliá, a ako Skutky apoštolov a niekedy aj spolu s katolíckymi listami, p ako pavlovské listy a r ako kniha Zjavenia.
Keď som spomenul, že v histórii vedy textovej kritiky, ktorá sa začala písať v 19. stor., minuskuly nezohrávali dôležitú úlohu, nebolo tomu tak v histórii tlačených gréckych Nový zmlúv ako takých. Práve minuskuly boli tými rukopismi, o ktoré sa opieral ponajprv Erazmus Roterdamský v 16. stor. a neskôr mnohí jeho pokračovatelia. Pri zostavovaní textu Novej zmluvy, ktorý vyšiel v publikácii s názvom Novum Instrumentum Omne prvý krát v roku 1516 mal Erazmus k dispozícii pravdepodobne len sedem rukopisov. Všetky dnes zaraďujeme medzi minuskuly. Najstaršie, ktoré použil, boli z 12. stor. A tak sa grécky text minuskúl stal „prijatým textom“, tzv. Textus Receptus. Takže, paradoxne, v histórii gréckych Nových zmlúv a najvýznamnejších protestantských prekladov do iných jazykov zohrali minuskuly výhradnú úlohu. No v histórii kritických vydaní Novej zmluvy textoví kritici uprednostnili rukopisy skoršieho veku a tiež také, ktoré obsahovali lepšiu kvalitu textu — majuskuly a papyrusy.
Vek a kvalita textu
Zmena nastala práve nástupom kritických vydaní gréckej Novej zmluvy. Textoví kritici odsúvali popri majuskulách a papyrusoch minuskuly až na tretie miesto z dvoch už zmienených dôvodov: vek minuskúl a kvalita textu, ktorý obsahujú.
Vek minuskúl
Popri vzácnym majuskulám, ako sú napr. Sinajský či Vatikánsky kódex z 3/4. stor., je aj ten najskoršie datovaný minuskúl z roku 835 vekovo o minimálne 400 rokov mladší. A treba povedať, že vek rukopisu skutočne nie je zanedbateľným faktorom vo vzťahu k stanoveniu jeho hodnoty, aj keď, samozrejme, nie je jediným.
Textová kvalita minuskúl
Druhým dôvodom nízkej popularity minuskúl je kvalita textu, ktorý obsahujú. Typy textov sú samostatným predmetom textovej kritiky a verím, že sa mi podarí napísať k tomu viac. Tu možno stačí povedať, že minuskuly vo viac ako 80 % prípadoch obsahujú Byzantský typ textu, ktorý je textovými kritikmi považovaný z pomedzi ostatných typov textov za najviac poznačený procesom dlhoročného prepisovania a „uhladzovania“ oproti pôvodným verziám. Čiže ide o typ textu, ktorý je najviac vzdialený originálu v porovnaní s ostatnými dostupnými rukopismi.
Význam minuskúl
Vzhľadom k tomu, že minuskuly sú „poznačené“ vekom a kvalitou textu, ktorý zachovali, môžeme sa pýtať, prečo sa nimi vlastne zaoberať. Čím môžu prispieť?
Aj keď vyše 80 % minuskúl obsahuje Byzantský typ textu, prvým dôvodom, prečo im venovať akýkoľvek čas je, že približne 10 % z nich ukrýva veľmi hodnotný text, ktorý sa považuje za skoršiu tradíciu, ktorá je oproti Byzantskej bližšie k originálu. Takým je napríklad minuskula 33 z 9. stor., ktorá obsahuje veľmi kvalitný text pavlovských listov. Prínosom týchto minuskúl je ten, že sú akýmsi potvrdením tých variácií, ktoré textoví kritici v texte Novej zmluvy uprednostňujú hlavne na základe skoršie datovaných majuskúl či papyrusov. Takže tieto minuskuly pridávajú na váhe takýmto rozhodnutiam, aj keď nie sú ich určujúcim faktorom.
Aký prínos má však štúdium tých minuskúl, ktoré zachovali menej hodnotný text? Vzhľadom k tomu, že ich počet je tak obrovský, umožňujú mapovať genealogické väzby medzi rukopismi navzájom. A to je druhý dôvod, prečo sa nimi oplatí zaoberať sa. To pri papyrusoch a majuskulách nie je možné, keďže sa ich nezachovalo dostatočné množstvo na to, aby sa medzi nimi určili čo i len relatívne vzťahy. Množstvo minuskúl nám pomáha zadefinovať línie, ktoré v konečnom dôsledku siahajú až k samotným majuskulám zo skoršieho obdobia a tak nám pomáhajú porozumieť tomu, akým spôsobom jednotlivé variácie v histórii prepisovania novozmluvných textov vznikli.
Tretím dôvodom je akási vernosť samotnej vedeckosti práce textových kritikov. Jednoducho, k definitívnym výsledkom a záverom môžeme dospieť len vtedy, ak výskum bude brať do úvahy všetky dostupné a relevantné zdroje. „Žiadna teória textovej kritiky Novej zmluvy si nezaslúži označenie ‚vedecká‘, ak nezačlení a v konečnom dôsledku nepodloží všetky svoje výsledky v celom rozsahu.“ (B. Aland & K. Wachtel, The Greek Minuscules in the New Testament, in The Text of the New Testament in Contemporary Research, B. D. Ehrman & M. W. Holmes, 1995)
Na záver
Je pravda, že nástupom textovej kritiky neexistoval prístup k toľkým minuskulám, ako je tomu dnes. Neexistovali ani nástroje, ktoré by umožňovali ich výskum v tej miere, ktorá by priniesla úžitok. A teda jeden z dôvodov, prečo minuskuly neboli centrom pozornosti je, že predstavujú príliš veľké množstvo dát, ktoré spracovať nie je jednoduché ani s použitím dnešných moderných technológii. Ich postupná digitalizácia však prináša v oblasti textovej kritiky možnosti, ktoré si nemôžeme dovoliť nevyužiť.