Na úvod
Začnime kontextom. Ježiš bol už tretí deň mŕtvy. Podľa svedectva Písma, niektorí učeníci našli v to ráno odvalený kameň a prázdny hrob. Neskôr, ešte v ten deň, sa im Ježiš zjavuje ako vzkriesený.
Nasledovalo obdobie 40-tich dní, počas ktorých sa zjavoval, „aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije“. (Sk 1,3).
Na 40-ty deň bol Ježiš na Olivovom vrchu pred očami svojich učeníkov vzatý do neba, „až im ho vzal oblak z dohľadu.“ (Sk 1,9).
Nasledovalo ďalších 10 dní, počas ktorých boli učeníci v Jeruzaleme a očakávali „splnenie Otcovho prísľubu“ (Sk 1,4) o zmocnení Duchom Svätým. Naplnenie tohto zasľúbenia sa udialo na židovský sviatok (hebr. Šavuot), ktorý sa odohrával 50 dní po Veľkej noci počas obdobia žatvy. Slovenský názov Letnice je odvodený práve od staroslovanského pomenovania pre toto obdobie. A teda podobne, 50 dní po Ježišovom ukrižovaní a vzkriesení, prví kresťania prijali moc Ducha Svätého, ktorý na nich v Jeruzaleme zostúpil. Od tohto momentu môžeme hovoriť o kresťanských Letniciach. O cirkvi tak hovorím ako o cirkvi pred Letnicami, alebo o cirkvi po Letniciach.
Niektorým udalostiam, ktoré sú spojené s Letnicami, sa pripisujú dôrazy, ktoré nemajú oporu v Písme. V nasledujúcich článkoch (ak Pán dá) by som rád pomenoval niekoľko mýtov spojených s Letnicami a zároveň navrhol biblickejší pohľad. Tu je prvý z nich.
#1 Učeníci čakali na vyliatie Svätého Ducha zo strachu pred svetom
Je pravda, že učeníci mali po Ježišovom ukrižovaní strach, ktorý ich nútil skrývať sa. O tom si čítame v Jn 20,19, keď v deň Ježišovho vzkriesenia „boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami…“ Učeníci síce videli prázdny hrob, ale neverili, že Ježiš vstal z mŕtvych a ani sa s ním ešte nestretli.
Podobný strach, ktorý je tu zmienený, sa prvý krát objavuje už medzi zástupom, ktorý nasleduje Ježiša cestou do Jeruzalema (Mk 10,32). Samotní Ježišovi učeníci tento strach najviac prežili v momente Ježišovho zajatia, o čom svedčí ich útek či Petrovo zapretie. Ich strach bol z ľudského hľadiska pochopiteľný. Ak Rimania ukrižovali toho, ktorého učeníci nasledovali, a sám Ježiš im povedal, že ich čaká podobný osud (Jn 15,20), ukrývali sa pred hrozbou smrti či prenasledovania.
Nie je však správne povedať, že tento strach bol prekonaný až na Letnice skrze zmocnenie Duchom Svätým.
Stretnutie so vzkrieseným Kristom
Pokračujme v čítaní veršov Jn 20,19-20:
„…prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“
Svedectvo Novej zmluvy nás privádza k tomu, že strach, ktorý mali učeníci a ktorý bol spôsobený Ježišovou smrťou na kríži a šokom, ktorý zažili, bol prekonaný ešte pred Letnicami a to vďaka stretnutiu so vzkrieseným Kristom.
Len na okraj, nie všetci učeníci spočiatku verili v Ježišovo vzkriesenie. V Jánovom evanjeliu vidíme napríklad Tomáša, ktorý nebol prítomný pri Ježišovom zjavení sa ostatným učeníkom. Pri druhom stretnutí však uverí a vykríkne: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28). Zo záznamu z Matúšovho evanjelia však boli aj väčší pochybovači, ktorí spočiatku neverili ani napriek Ježišovmu zjaveniu sa: „Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali.“ (Mt 28,17).
A práve to bol jedným z hlavných zámerov 40-tich dní, počas ktorých sa vzkriesený Ježiš svojim učeníkom zjavoval — aby dokázal, že žije:
„Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.“ (Sk 1,3). Počet tých, ktorým sa zjavil bol asi 500 ľudí (1Kor 15,6).
Očakávanie z poslušnosti
Ale vráťme sa k téme.
Udalosti, ktoré sa odohrávajú v období po Ježišovom vzkriesení a pred Letnicami svedčia o prekonaní strachu učeníkov práve vďaka stretnutiu sa so vzkrieseným Kristom.
Ponajprv, učeníci vystupujú zo zamknutej miestnosti. Vidíme, že po tom, čo zažijú stretnutie so živým Ježišom, idú chytať ryby (Jn 21). Koniec Lukášovho evanjelia hovorí o tom, že po Ježišovom vzatí do neba (teda počas obdobia 10 dní pred Letnicami) sa učeníci s radosťou vrátili do Jeruzalema, stále boli v chráme a velebili Boha (Lk 24,53). Pohybovali sa medzi tými, ktorí ukrižovali ich Učiteľa. Skutky apoštolov nám tiež hovoria o ich zhromažďovaniu sa k spoločnej modlitbe (Sk 1,13). Zaujímavá je tiež voľba dvanásteho apoštola, ktorá sa odohrala pár dní pred Letnicami. Všimnite si, čo hovorí apoštol Peter: „Preto treba, aby sa niektorý z mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami — počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol spomedzi nás vzatý — spolu s nami stal svedkom o jeho zmŕtvychvstaní.“ (Sk 1,21-22). Mohli by sme povedať, že sa pripravovali na misiu.
Učeníci už nemali strach, ktorý by im bránil vydať svedectvo, že Ježiš, ktorého všetci naokolo poznali, vstal z mŕtvych. Boli odhodlaní svedčiť o Ježišovi, ktorý porazil smrť. Ich strach bol totiž prekonaný Ježišovým vzkriesením.
Nazdávam sa, že Ježišov naliehavý príkaz, ktorý dal svojim učeníkom očakávať na vyliatie Ducha Svätého tak dáva väčší zmysel. Učeníci nečakali na vyliatie Ducha Svätého zo strachu pred vonkajším svetom, ako keby nemali inú možnosť. Ba práve naopak. Celý Jeruzalem bol misijne pripravený, keďže Ježišov príbeh veľmi dobre poznali (Sk 2,22). Chýbala im už len posledná časť mozaiky, ktorú Ježišovi nasledovníci získali. Učeníci však čakali na vyliatie Ducha Svätého z poslušnosti k Ježišovým slovám a až tak sa pustili do zvestovania.
Z odvahy k odvahe
Nepopieram, že vyliatie Ducha Svätého na Letnice dalo učeníkom špecifickú smelosť. Avšak rovnako aj stretnutie so vzkriesením Ježišom. Strach zo smrti a prenasledovania, ktorý ich nútil skrývať sa, učeníci prekonali ešte pred Letnicami. Možno nie hneď v prvý deň vzkriesenia, ale počas 40-tich dní určite. Ak tomu pridáme to, že učeníci boli svedkami Ježišovho vzatia do neba, po ktorom sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, nie je dôvod myslieť si, že ich desaťdňové očakávanie na vyliatie Ducha bolo motivované strachom z vonkajšieho sveta. Práve naopak, svoje odhodlanie konečne všetkým povedať o vzkriesenom Ježišovi museli „krotiť“ poslušnosťou Ježišovmu príkazu očakávať na zmocnenie.
Niekedy sa tak s nesprávnym dôrazom dáva do súvisu vyliatie Ducha Svätého a zmena Petrovho správania. Pred Letnicami bol zbabelý, po Letniciach odvážny. Zbabelý Peter zapiera Ježiša, na Letnice však káže množstvu židov bez strachu a v odvahe. Znovu, nepopieram, že naplnenie Duchom Svätým obdarilo apoštola Petra špecifickým druhom smelosti. Verím však, že Petrov strach a zbabelosť bola vo veľkej miere prekonaná ešte pred Letnicami.
Nie aktivita, ale efektivita
Zdá sa mi, že zmyslom Letníc v prvom rade nie je v získaní odvahy byť svedkom Ježišovho vzkriesenia, pretože každý, kto sa vierou so vzkrieseným Kristom stretol, je odhodlaný o ňom hovoriť (aspoň spočiatku). Ak čitateľ súhlasí (no nemusí) s učením o naplnení Duchom Svätým ako s tzv. druhou skúsenosťou, oddelenou od znovuzrodenia, rád by som navrhol iný dôraz. Letnice sú v prvom rade zmocnením jednotlivca ku svedectvu, ktoré je už tak či tak pripravený vydať vďaka viere v živého Ježiša. To, o aký druh zmocnenia ide, môže byť témou iného článku.
Tu je dôležité, že učeníci čakali na vyliatie Ducha nie zo strachu, ako keby nemali inú možnosť, ale z poslušnosti. Dôverovali Ježišovi, že im predsa ešte niečo chýba.
Čakať na naplnenie Duchom Svätým tak nemali hlavne preto, aby boli aktívni, ale v prvom rade, aby boli efektívni. Aktívni v misii by boli pravdepodobne aj bez skúsenosti Letníc, a to vďaka odvahe, ktorú získali zo stretnutia sa so vzkrieseným Kristom. Výsledky takejto snahy by však boli minimálne. Avšak výsledky cirkvi po Letniciach sú zjavné a pramenia z moci Ducha Svätého, na ktorého učeníci dodatočne v poslušnosti očakávali. Aj keď im to možno nedávalo zmysel.