Erazmus Rotterdamský (1466-1536) je v odbore textovej kritiky Novej zmluvy známy najmä tým, že bol autorom/editorom prvej tlačenej Novej zmluvy v gréčtine. Práve niekde v tomto období sa začala nová etapa gréckeho textu Novej zmluvy, ktorý sa začal prenášať nie ručným prepisovaním (často s chybami), ale v tlačenej verzii, ktorej bola zaručená omnoho väčšia uniformita.
Erazmus sa v predhovore (gr. paraclesis) prihovára svojim čitateľom, aby v nich spôsobil skutočný entuziazmus k biblickému textu. Nasledujúce vybrané citáty som rozdelil do troch kategórií. V nich možno vnímať Erazmov postoj k Písmu, ktorý rovnako potrebujeme aj my dnes, a to:
1) že Písmo by malo byť prístupné pre všetkých, pretože samotný charakter biblického textu, ktorý sa zároveň prispôsobuje najjednoduchším aj najučenejším, to dovoľuje,
2) že Písmo je nenahraditeľným zdrojom pre život kresťana a nič iné by nemalo nahradiť jeho prvenstvo;
3) a že text Písma o nič menej nesprítomňuje Krista, ako keď kráčal po tejto zemi.
Prístupnosť Písma pre všetkých
„Ostatné filozofické smery [v porovnaní s kresťanstvom], mimo toho, že sľubujú falošné šťastie, znechucujú mysle mnohých učencov jednoducho už len samotnou obťažnosťou svojej náuky. Kresťanská náuka [zjavená v Písme] sa však dokáže prispôsobiť podľa kapacity každého bez výnimiek, dokáže sa znížiť k najmenším a prispôsobiť sa k ich schopnostiam, živí ich mliekom, prenáša ich cez ťažkosti, vychováva ich a podporuje, jednoducho robí pre nich všetko až kým nedorastú v Krista. A napriek tomu sa týmto prispôsobením najmenším neoberá o schopnosť udivovať najväčších.“
„Absolútne nesúhlasím s ľuďmi, ktorí nechcú, aby sa Sväté písmo čítalo v materinských prekladoch neučenými ľuďmi.“
„Bol by som radšej, ak by každá žena, aj tá najnižšie postavená, mohla čítať evanjeliá a listy apoštola Pavla, a prial by som si, aby tieto spisy boli preložené do všetkých jazykov každej ľudskej rasy.“
„Prečo by sme mali obmedziť oddanosť Písmu len na pár jednotlivcov? Nedáva to žiadny zmysel, ak krst spolu so sviatosťami a konečná odmena nesmrteľnosti sú rovnako prístupné všetkým, že doktrína by mala byť obmedzená len pre hŕstku ľudí.“
Písmo ako nenahraditeľný základ
„Neexistuje nasledovník Platóna, ktorý nečíta knihy od Platóna – ako teda môže existovať teológ, kresťan, ktorý nečíta Kristovu knihu?“
„… prečo je nám čokoľvek iné vzácnejšie ako tento text?“
„Môj názor je – a myslím, že správny, ibaže by som bol hrozne pomýlený – že čisté a pravé učenie Krista nie je možné získať z nijakého iného zdroja ako z evanjelií a listov apoštolov. Každý človek, ktorý zbožne uvažuje nad týmito spismi, modlí sa nad nimi (nie dišputuje), a hľadá vnútornú premenu namiesto toho, aby hľadal len zbraň na útok, určite zistí, že neexistuje nič tak úzko súvisiace so šťastím človeka, s našim správaním sa v tomto svete, alebo s obrovskými problémami tohto sveta, čomu by nebol daný priestor tu [v Písme], kde je všetko vysvetlené a vyriešené.“
„Ak sa chceš povzniesť nad rozhorčenosťou, ktorá plynie z tohto života, prečo predpokladáš, že iné potešenia ako samotné Písmo budú lákavejšie? Prečo si pravidelne volíme učiť sa Kristove lekcie zo spisov ľudí namiesto od Krista samého?“
„Prajem si, aby evanjeliá a listy apoštolov boli natoľko cenené, že v porovnaní s nimi sa všetka pohanská literatúra bude javiť len ako všedná.“
„Podobne ako prísnosť niektorých učiteľov spôsobí to, že ich študenti znenávidia dobré učenie ešte pred tým, než ho dokážu vôbec spoznať, rovnako tak robia aj niektorí kazatelia, ktorí učenie Krista prezentujú ako pochmúrne a trpké, aj keď v skutočnosti neexistuje nič natoľko príjemné.“
„Šťastný človek, ktorého smrť zastihne pri tom, ako medituje nad učením Krista.“
Písmo ako živý obraz Krista
„A pretože on nám sľúbil byť s nami do konca sveta, je prítomný obzvlášť v tých spisoch, v ktorých aj žije, dýcha a prehovára k nám, dovolím si tvrdiť že oveľa priamejšie ako vtedy, keď žil medzi ľuďmi. Židia videli a počuli menej ako vidíš a počuješ ty v týchto evanjeliových spisoch, ak len dovolíš svojim očiam a ušiam sa k ním priblížiť.“
„Ak by nám niekto ukázal fyzické stopy Krista, ako horlivo by sa ľudia hrnuli klaňať sa im a uctievať ich! Prečo si potom rovnako nevážime jeho život a živý obraz, ktorý je v týchto spisoch prítomný? Ak by niekto ukázal šaty nosené Kristom, ponáhľali by sme sa až na samotný kraj sveta pobozkať ich. Ale mohol by si zozbierať hoc aj celý Kristov šatník, a nenašiel by si tam nič čo by už Kristus nevyjadril jasnejšie a pravdivejšie ako v týchto knihách evanjelií.“
„Obraz, ak vôbec môžeme hovoriť o tom, že niekoho znázorňuje, tak znázorňuje jedine tvar tela, ale tieto spisy ti predkladajú živý obraz jeho svätej mysle, Krista – ako naozaj prehovoril, uzdravoval, zomrel a vstal z mŕtvych, ktorého vykresľujú natoľko prítomného v plnosti, že ak by si ho aj videl fyzicky svojimi očami naživo, nevidel by si o nič viac.„