Kedy Ježiš zomrel, kedy bolo jeho telo uložené do hrobu, a kedy vstal z mŕtvych? Toto je odpoveď štyroch evanjelistov Marka, Matúša, Lukáša a Jána.
Prípravný deň
Všetci evanjelisti sa zhodujú na tom, že Ježiš zomrel v tzv. prípravný deň (gr. paraskeue). Ján dopĺňa, že išlo o “prípravný deň Židov” a Lukáš zas, že po tomto prípravnom dni “nastávala sobota.” (gr. sabbaton). Čiže prípravný deň bol dňom pred sobotou, teda náš piatok. Prívlastok “prípravný” hovorí o prípravách, ktoré bolo potrebné vopred vykonať vzhľadom na zachovanie sobotného odpočinku, ktorý nasledoval. Marek ešte konkrétnejšie definuje deň Ježišovej smrti použitím odlišného pojmu prosabbaton ktorý by sme mohli doslovne preložiť ako “predsobotie”, čiže taktiež deň pred sobotou.
Ježiš teda zomrel v prípravný deň, ktorý predchádzal sobote. Teda zomrel v náš piatok.
Pochovanie
Všetci evanjelisti sa taktiež zhodujú na tom, že uloženie Ježišovho tela do hrobu sa udialo ešte v spomínaný prípravný deň. A to “keď sa zvečerilo” (Mt, Mk). Lukáš hovorí to isté, avšak inými slovami: “už nastávala sobota”. Keďže židovský deň sa začínal západom Slnka, nový deň “nastával” práve v čase večera, keď sa zvečerilo. Večer však mal niekoľko fáz. Mohlo ísť o večer pred západom slnka alebo o večer po západe slnka ako to vyjadruje napr. Marek na začiatku svojho evanjelia: “A keď sa zvečerilo, už keď zapadlo Slnko…” (1,32). Večer pred západom Slnka by za nový deň ešte nemusel byť považovaný. Tak či onak, pochovať Ježiša stihli pravdepodobne ešte pred západom Slnka a teda ešte pred nastávajúcim novým dňom – sobotou. S tým súhlasí aj Ján, ktorý prezrádza, že Ježiša uložili do nového hrobu v záhrade blízko miesta ukrižovania, keďže bol “prípravný deň Židov a hrob bol blízko”. Pravdepodobne mali naponáhlo, aby neporušili sobotný odpočinok, ktorý sa približoval. Nie je dôvod si myslieť, že Ježiša pochovali až v sobotu, aj keď pohreb sa uskutočnil už v čase večera.
Uloženie Ježišovho tela sa teda udialo taktiež ešte v náš piatok.
Sobota
Marek, Lukáš a Ján v ďalšej časti svojho rozprávania hovoria už len o dni “po sobote”, resp. “keď sa skončila sobota”. Čiže prechádzajú od “piatka” priamo k “nedeli” a o sobote nehovoria nič okrem toho, že podľa prikázania odpočívali.
Jedine Matúš zmieňuje jednu udalosť zo soboty, keď ešte Ježišovo telo ležalo v hrobe a učeníci sa pravdepodobne skrývali. Veľkňazi a farizeji sa zhromažďujú k Pilátovi a žiadajú o stráženie hrobu kvôli obavám, že učeníci ukradnú Ježišovo telo a rozšíria fámu, že Ježiš vstal z mŕtvych. V ten deň “odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.” Inak o sobote nevieme nič. Jedine to, že v sobotu bolo Ježišovo telo v hrobe a židovské autority sa snažili o to, aby to tak aj zostalo.
Po sobote
Ako sme už zmienili, židovský deň sa začínal západom Slnka. To však neznamenalo, že ľudia sa uložili hneď do postele. Niektoré aktivity pokračovali. Napríklad Marek hovorí o tom, že keď sa skončila sobota, niektoré ženy išli nakúpiť voňavé oleje, ktorými plánovali pomazať Ježišovo telo. Je možné, že toto sa udialo v sobotu večer po západe Slnka, kedy sa skončil prikázaný odpočinok. S týmito nakúpenými olejmi, ktoré ešte bolo potrebné spracovať, prišli k hrobu až ráno, keďže v ten večer to už pravdepodobne nestihli.
Každopádne, zo svedectiev všetkých evanjelistov sa dozvedáme, že tieto ženy (či už nakúpili oleje večer predtým, alebo v to ráno) prichádzajú k hrobu počas brieždenia, včasráno. Ide samozrejme o našu nedeľu. V to skoré ráno však ženy nachádzajú už len odvalený kameň a prázdny hrob. Jedine Matúš dopĺňa, že niektoré ženy a strážcovia boli svedkami zemetrasenia a anjela, ktorý odvalil kameň a povzbudil ich vstúpiť do hrobu, ktorý už bol ale prázdny.
Vzkriesenie
Otázkou teda zostáva, kedy bol Ježiš vzkriesený?
Z evanjelií vyplýva, že nikto nebol svedkom momentu Ježišovho vzkriesenia. Učeníci boli svedkami iba prázdneho hrobu a samozrejme už vzkrieseného Ježiša. Ale nie samotného momentu vzkriesenia. Tak kedy Ježiš vstal?
Marek ako jediný (aj keď v závere, ktorý je niektorými považovaný za dodatok) dopĺňa, že Ježiš vstal “včasráno”. Práve vtedy, keď ženy prišli k hrobu.
Samotné Ježišovo vzkriesenie sa pravdepodobne udialo tesne pred ich príchodom. Učeníci síce boli svedkami zemetrasenia, anjela/ov, odvalenia kameňa, prázdneho hrobu a nakoniec živého Ježiša. Avšak nič sa nehovorí o tom, ako Ježiš vstal z mŕtvych a že niekto bol toho svedkom. Mohlo to byť v zatvorenom hrobe bez nutnosti odvalenia kameňa. Ten bol odvalený až anjelom ako svedectvo o prázdnom hrobe. Kameň nebol odvalený preto, aby Ježiš mohol vyjsť z hrobu, práve naopak, aby jeho učeníci mohli vstúpiť dnu a presvedčiť sa, že hrob je už prázdny.
Zhrnúť by sme to mohli nasledovne. Podľa všetkých štyroch evanjelistov Ježiš:
- zomrel v tzv. prípravný deň pred sobotu a v ten deň aj bol pochovaný (náš piatok)
- v sobotu bol Ježiš v hrobe
- a v prvý deň po sobote včasráno bol Ježiš vzkriesený (naša nedeľa).
Na tretí deň
Samotný Ježiš svojim učeníkom predpovedal, že jeho vzkriesenie sa udeje na tretí deň. Tieto slová pripomínajú aj anjeli ženám pri prázdnom hrobe: „Spomeňte si… ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych“ (Lk 24,7). Táto tradícia pokračovala ďalej až k apoštolovi Pavlovi, ktorý rovnako svedčí, že bol vzkriesený na tretí deň (1Kor 15,4). To však neznamená, že Ježiš bol v hrobe celé 3 dni tak, ako ich zvykneme počítať my, ľudia západnej kultúry.
Ježiš nebol v hrobe 72 hodín, ale len približne 37 hodín. Jedine sobotu trávil v hrobe plných 24 hodín. K tomu môžeme pripočítať niekoľko hodín z prípravného dňa a niekoľko hodín z prvého dňa po sobote. Ak zomrel okolo 15tej hodiny (podľa Marka) prípravného dňa a bol pochovaný možno do jednej až dvoch hodín a nový deň nastával západom Slnka niekedy o 19:00, môžeme pripočítať maximálne 3 hodiny. To nám dáva dokopy zatiaľ 27 hodín. Ak sa sobota rovnako skončila o 19:00 a Ježiš vstal v prvý deň po sobote skoro ráno napríklad o 5:00, môžeme pripočítať ďalších maximálne 10 hodín. To je spolu 37 hodín, ktoré Ježiš strávil v hrobe.
Človek zo západnej kultúry je teda podozrievavý voči tvrdeniu, že Ježiš bol v hrobe tri dni. Veď to nie sú ani 2 plné 24 hodinové dni. To však žiadny evanjelista ani netvrdí. Dôležité je, že Ježiš v hrobe ležal počas dvoch západoch Slnka a tak z pohľadu človeka tej doby išlo naozaj o vzkriesenie na tretí deň. Žiadny evanjelista netvrdí, že vzkriesenie sa udialo po 72-och hodinách. To je moderné ponímanie veci a nesprávna manipulácia s historickými textami.
Záver
Vieme teda, že Ježišova smrť sa udiala v piatok, rovnako tak aj uloženie jeho tela do hrobu, kde zotrval celú nasledujúcu sobotu a v prvý deň po sobote včasráno, na tretí deň, bol Ježiš vzkriesený.
Evanjelisti však Ježišovu smrť a udalosti s tým spojené nezasadzujú len do kontextu jednotlivých dní v týždni, ale hlavne do kontextu židovských sviatkov, ktoré v tom čase v Jeruzaleme oslavovali (Pascha a sviatok nekvasených chlebov). Tieto sviatky boli posuvné, odvíjali sa od lunárneho kalendára a tak jedenie Paschy sa mohlo po niektoré roky udiať v piatok (kedy sa odohrala aj Ježišova tzv. posledná večera) a po iné roky v sobotu (kedy bol Ježiš už v hrobe). To by však znamenalo, že Ježišova posledná večera nebola paschálnou večerou, keďže vidíme, že Ježiš bol v sobotu už v hrobe. Ako to všetko zladiť, a či je to vôbec možné si vyžaduje ešte hlbšie nazretie do svedectiev evanjelistov. Možno niekedy inokedy.