Akosi už niektorí berú za samozrejmosť, že Šimon z Cyrény, ktorý bol prinútený niesť Ježišov kríž, v ten deň 1) pracoval a 2) vracal zo svojho poľa. Takýto výklad sa niekedy používa v diskusii o tom, či išlo o pracovný deň a ak nie, prečo tento človek svojou prácou porušoval prikázaný odpočinok?
Čo však vieme o tomto Šimonovi zo svedectiev evanjelistov v súvislosti s týmito dvoma tvrdeniami?
Svedectvo evanjelistov
Šimona zmieňuje Matúš, Marek a Lukáš. Každý jednou vetou.
Matúš:
“Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž.” 27,32
Marek:
“Prinútili okoloidúceho, istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfusovho otca, ktorý práve prichádzal z poľa, aby mu niesol kríž.” 15,21
Lukáš:
“Keď ho odvádzali, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.” 23,26
Toto sú jediné odrobinky informácií v súvislosti s dvoma tvrdeniami o jeho práci a poli, ktoré o Šimonovi máme:
- že bol “okoloidúci”
- že sa vracal späť (podľa Lukáša)
- a že miesto, odkiaľ išiel bolo akési pole
Matúš je najstručnejší a zmieňuje, že tohto človeka len stretli a prinútili. Marek a Lukáš dodávajú, že “prichádzal/vracal sa“ a že miesto, odkiaľ prichádzal bolo akési „pole”.
Skúsme si to rozobrať na menšie:
Okoloidúci
Šimon bol okoloidúcim. To znamená, že nebol súčasťou sprievodu a padol do oka vojakom, ktorí využili jeho “službu”. Môžeme sa len domnievať, prečo si vybrali práve jeho na nosenie Ježišovho kríža a nie niekoho zo zástupu. To ale teraz nie je dôležité.
Prichádzajúci
Ďalšia informácia, aspoň podľa ekumenického prekladu je, že Šimon sa vracal, teda bol na ceste odniekiaľ späť na miesto, odkiaľ pôvodne vyšiel (dôraz u Lukáša). V tomto prípade sa vracal z poľa (domov?).
Pôvodný význam slova však môže byť, že Šimon jednoducho “išiel”. Predložka “apo”, ktorá je so slovesom “ísť” použitá len určuje miesto, odkiaľ išiel. Nie je tam nutne význam, ktorý by hovoril o tom, že Šimon išiel odniekiaľ cestou späť, alebo že by sa vracal. To je skôr chyba prekladu, ktorý v tomto prípade nie je jednotný.
Šimon jednoducho “išiel/prichádzal od…”. Podobne ako v Mk 5,35 niektorí “prišli z (apo) domu predstaveného synagógy…”. Oni sa nevracali, ale len išli na cieľové miesto, v tomto prípade k Ježišovi. Alebo ako v Mk 7,1 farizeji “prišli z (apo) Jeruzalema” do Galilei.
Z poľa
Tak aj Šimon prichádzal z (apo) poľa. Pojem “agros” sa dá preložiť ako pole, ale rovnako aj ako vidiek, alebo krajina, ktorá je za mestom. Tento pojem je použitý pri dvoch učeníkoch smerom do Emauz, ktorí “išli na vidiek” (agros) (Mk 16,12), nie na pole. Čiže samotný pojem nemusí nutne znamenať “pole” na ktorom pracuje roľník. To je však presne ten význam, ktorý sa so Šimonom často spája. Po ukončení práce na svojom poli ide domov. A už vôbec sa teda nehovorí o tom, že vlastnil nejaké pole.
K tomu všetkému vieme, že Ježišova cesta na Golgotu sa udiala niekedy okolo jedenástej hodiny doobeda. Ak by sa Šimon vracal z práce na poli, je pravdepodobnejšie, že by tak urobil až pri západe Slnka, kedy by sa už naozaj pre neho práca skončila. Takto prichádza ešte ani nie na obed (keďže o dvanástej už bol Ježiš ukrižovaný). Aký by to malo zmysel ísť ani nie v polovici dňa domov, alebo kdekoľvek inde a odísť tak z práce na poli? Kvôli páľave Slnka? Stačilo by sa ukryť pod prístreškom. Nemusel by úplne odísť z pracovného prostredia. Možnosti je samozrejme viacero. Avšak dôležité je, že nešlo nutne o pole na ktorom pracoval.
Ako to mohlo byť?
Sme stále v rovine dohadov, keďže texty nám neprezrádzajú veľa. Tu je však iná, nazdávam sa reálnejšia predstava ako tá, že Šimon sa vracal po pracovnom dni zo svojho poľa:
Šimon v čase Ježišovho vedenia na Golgotu úplnou náhodou išiel okolo smerom z vidieka do mesta Jeruzalem. Keďže boli sviatky, a on pravdepodobne býval niekde v dedine pri Jeruzaleme (tak ako sa Ježiš zdržiaval v Betánii, nie priamo v Jeruzaleme), v doobedných hodinách išiel do Jeruzalema možno na nejakú obetu, modlitbu, alebo zúčastniť sa osláv. Vojaci mu však narušili plány a on namiesto toho, aby zažil atmosféru Jeruzalema v tom najslávnostnejšom období počas sviatku Paschy a Nekvasených chlebov, smeruje s Ježišom a jeho krížom na Golgotu. Po odovzdaní kríža pravdepodobne zostáva a sleduje, čoho vlastne sa stal súčasťou.
V diskusii ohľadom toho, či v čase Ježišovho ukrižovania išlo o deň odpočinku alebo nie tak domnelá pracovná činnosť Šimona z Cyrény vzhľadom na krátke svedectvá evanjelistov nemôže slúžiť ako pádny argument.