Slovo “pohoršenie“ v sebe nesie viacero významov. Žiak sa môže pohoršiť v matematike. A tak si nakoniec pohorší svoj prospech. Pohoršený môžem byť ja, ale rovnako svojimi slovami či skutkami môžem spôsobovať pohoršenie inému, alebo ho dokonca môžem pohoršovať v tom zmysle, že ho navádzam na zlé. Biblia sa venuje rôznym druhom pohoršenia. Čo to však znamená, keď apoštol Pavol píše, že niektorí sa pohoršujú nad Ježišovým krížom, alebo nad ukrižovaným Kristom?
Sú 2 kľúčové miesta, kde je slovo „pohoršenie“ použité v súvislosti s Ježišovým krížom: 1Kor 1,23 a Ga 5,11. V oboch prípadoch však ide o rozdielny kontext, o iný druh pohoršenia a o inú kategóriu ľudí.
To sa podľa môjho názoru niekedy prehliada.
Pohoršení krížom
V 1Kor 1,23 Pavol píše:
“my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo”
Tent verš je na pochopenie pomerne jednoduchý. Nikto z Pavlových súčasníkov by nevidel problém v tom, ak by Pavol hlásal Krista – Mesiáša. Správy o príchode vysloboditeľa spod útlaku sa vždy dobre počúvajú. Obzvlášť v predvolebnom období. Avšak zvesť o Mesiášovi, ktorý nakoniec skončil na kríži – čiže v moci tých, z pod ktorých sme dúfali vyslobodenie, je ničím iným ako bláznovstvom. Najmä pre pohanov, pre ktorých táto predstava ukrižovaného Vysloboditeľa bola absurdná a nekompatibilná s ich mytológiou.
Pre Židov to však nebolo iba bláznovstvom, ale dotklo sa ich to o čosi hlbšie. Totiž koncept Mesiáša – Krista, ktorého Pavol hlásal, je židovský. Starý zákon predpovedá príchod Vysloboditeľa. Avšak tým, že Pavol označoval za tohto Krista ukrižovaného Ježiša (o ktorom príbehu mnohí počuli), bolo pre nich urážkou. To je škandál, čo tu prezentuješ!? Mimochodom grécky pojem, ktorý slovenské preklady v tomto prípade prekladajú ako “pohoršenie” je naozaj slovo “škandál”.
Možno aj zo skúsenosti vieme, že tí, v ktorých očiach sme považovaní za bláznov, nás nechajú ísť ďalej. A tak to robili aj pohania, Gréci, ktorí nechali toho blázna Pavla ísť ďalej. Avšak tí, ktorých pohoršíme a vyvoláme v nich hnevlivé pocity, keďže urážame napríklad ich náboženské predstavy, odpovedajú očosi razantnejšie. S týmto mal apoštol Pavol veľa skúseností. Hneď po svojom obrátení “miatol Židov bývajúcich v Damasku dokazovaním, že Ježiš je Mesiáš” (Sk 9,22). Zvestoval im ukrižovaného Vysloboditeľa. No čo čítame ďalej? “Keď prešlo mnoho dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú.” (Sk 9,23). Boli pohoršení Mesiášom, ktorý skončil na kríži. Pavol im hlásal “Krista ukrižovaného” a oni sa pohoršovali. Samozrejme, že Pavol im hovoril aj o vzkriesení, ktoré sa udialo. Ale kríž bol pre nich “kameňom úrazu” (Rim 9,32) a “skalou pohoršenia” (1Pt 2,8). No pre Pavla presný opak – ukrižovaný Kristus je Božia moc, múdrosť a záchrana (1Kor 1,24).
Pohoršenie kríža tu znamená byť rozhorčený a pobúrený nad správou, že vysloboditeľ, v ktorého mám dúfať a veriť, skončil potupnou smrťou na kríži. “Nech sa nestane!” (ako Pavol zvykol hovoriť), tu hovorí ten, kto je krížom pohoršený. Ten, kto odmieta Ježiša za Mesiáša, ale úplne. Ut totum. Ani na chvíľu s ním nechce mať nič spoločné a najradšej by zmietol zo sveta aj tých, ktorí o ňom ďalej rozprávajú.
Pohoršení dôsledkami kríža
No títo židia, ktorí odmietli Ježiša úplne, neboli jediní, na ktorých Biblia aplikuje pomenovanie “pohoršenie kríža”. Skúsme si prečítať druhú zmienku z Ga 5,11:
“Ale bratia, ak ja ešte hlásam obriezku, prečo ma ešte prenasledujú? Veď tak je odstránené pohoršenie kríža.”
Ak si tento Pavlov verš rozoberieme na drobné, nájdeme tu tri strany konfliktu.
A) Sú tu “bratia”, ktorým je list adresovaný. To sú pohania, ktorí uverili v Ježiša.
B) Potom sú tu “tí, ktorí Pavla prenasledujú”. To sú židia, ktorí taktiež uverili v Ježiša. (To, že títo židia prijali ukrižovaného Ježiša za Mesiáša je zrejmé jednak z listu Galaťanom, no aj z iných miest, ako napríklad Sk 15,5. Možno to boli tí istí farizeji, ktorí uverili.)
C) No a potom je tu apoštol Pavol, ktorí taktiež verí v Ježiša a aj ho hlása. Jeho služba jednak presvedčila pohanov, že Ježiš je Mesiáš, no taktiež spôsobila hore zmienené pohoršenie a prenasledovanie zo strany týchto veriacich židov.
Tak čo bolo dôvodom konfliktu, prenasledovania a vôbec potreby napísať list? V čom bol problém medzi týmito skupinami ľudí? Veď všetci verili, že Ježiš je Mesiáš.
Odpoveď nájdeme, ak sa zameriame na to, o čom tento verš hovorí, a to je obsah hlásania Ježišovho kríža.
Konflikt tkvel v tom, že židia (B), ktorí uverili v Ježiša nútili pohanov (A), ktorí taktiež uverili v Ježiša, aby sa dali obrezať a dodržiavali predpisy Zákona (ako napr. predpisy stolovania, dodržiavanie dňa odpočinku…). To bolo ich „evanjelium“ a súčasť jeho obsahu. No Pavol (C) hovoril, že títo pohania nemusia dodržiavať židovské predpisy. Nemusia sa dať obrezať, aby dostali prístup k Božiemu požehnaniu, pretože ten sa získava len vierou v Krista. Židia (B) taktiež uverili v Ježiša ako Mesiáša, avšak k jeho dielu spásy nepripisovali až také dôsledky, ako Pavol (C). A tak pohania (A) boli v strede tohto sporu ohľadom obsahu evanjelia.
V tomto prípade židia neboli pohoršení Ježišovým krížom ako takým. Toto pohoršenie úspešne prekonali narozdiel od židov, ktorých sme zmienili vyššie. No títo židia boli pohoršení dôsledkami, ktoré apoštol Pavol vyvodzoval zo svojej interpretácie Ježišovho kríža. Problémom bol obsah Pavlovho evanjelia. Pavol bol presvedčený, že Ježišova smrť na kríži má oveľa radikálnejšie dôsledky, ako niektorí židia dokázali prijať. A tak títo židia boli pohoršení dôsledkami kríža, ktorý hlásal Pavol, nie krížom ako takým.
Ak sa vrátime ku Ga 5,11, zrazu to dáva väčší zmysel. Apoštol Pavol píše pohanom, ktorí uverili, že ak by hlásal menej radikálnejšie dôsledky (napr. potrebu obriezky aj pre pohanov), toto pohoršenie kríža by bolo odstránené. Nebol by dôvod k tomu, aby sa títo židia, ktorí prijali Ježiša za Mesiáša, pohoršovali a aby Pavla prenasledovali. Lenže on to nie je ochotný spraviť (aj napriek nebezpečenstvu prenasledovania), pretože by tým poprel samotné evanjelium. A to mal vo väčšej vážnosti ako svoj život. V Ga 6,12 týchto veriacich židov dokonca obviňuje, že pohanov nútia k obriezke len preto, “aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž”, a teda aby sa vyhli presne tomu prenasledovaniu, ktoré znášal Pavol kvôli dôsledkom Ježišovho kríža, ktorý hlásal. Apoštol Pavol však bol ochotný znášať tieto prenasledovania, ktoré vyplývajú z pohoršenia nad dôsledkami, ktoré videl v Ježišovom kríži a ďalej ich aj hlásal.
Dve skupiny Pavlových oponentov
Apoštol Pavol pri hlásaní evanjelia musel prekonať dva odmietavé postoje zo strany židov. 1) Odmietanie Ježiša ako Mesiáša a 2) odmietanie dôsledkov Ježišovej smrti na kríži v Božom príbehu spásy hlavne v súvislosti s Mojžišovým zákonom. Pri prvej skupine židov, ktorý odmietli Ježiša úplne, si Pavol otriasol prach z topánok a šiel ďalej. Avšak pri tejto druhej skupine si to nemohol dovoliť, pretože ich snahy ohrozovali samotné evanjelium a celú misijnú činnosť medzi pohanmi. Za ochranu tohto bolo treba bojovať. Títo židia neboli mimo Cirkvi, ale pohybovali sa vo vnútri a tam aj šírili svoje predstavy o obsahu evanjelia.
Mnohí židia boli ochotní prijať Ježiša za Mesiáša, avšak neboli ochotní prijať Pavlove interpretačné dôsledky Ježišovho kríža. Nie nadarmo v histórii výkladu Pavlových listov vzniklo pomenovanie „teológia kríža“, čím je upriamenie najväčšej pozornosti na dielo, ktoré Ježiš vykonal na kríži so všetkými jeho dôsledkami. Ježišov kríž tak nie je prekonaný vzkriesením, ako keby to bola kapitola, ktorú chceme uzavrieť, ale naopak, potvrdením jeho dôležitosti a nevyhnutnosti.
Obranu dôsledkov Ježišovho kríža vidíme najviac v listoch Rimanom a Galaťanom. A najviac v súvislosti s Mojžišovým zákonom a jeho dodržiavaním. Je zaujímavé študovať, aké všetky dôsledky videl Pavol v Ježišovom kríži narozdiel od svojich rovesníkov. Bol to napríklad dôsledok hriechu na život človeka. Pavol zastával oveľa pesimistickejší postoj ako bolo vo všeobecnosti bežné. Taktiež dôsledok platnosti Mojžišovho zákona nielen pre pohanov, ale dokonca aj pre samotných židov. A mnoho iného. Ale to je na dlhšie.
Dôležité však je, že kedykoľvek v Pavlových listoch čítame o obrane týchto dôsledkov Ježišovho kríža, musíme mať na pamäti, že jeho oponentmi nie sú židia, ktorí odmietli Ježiša úplne. Veď tým by nemalo zmysel vysvetľovať, čo všetko Ježiš dosiahol na kríži, ak pre nich samotná myšlienka ukrižovaného Mesiáša bola pohoršením. No tí, ktorí Ježiša prijali za Mesiáša, avšak nerozumeli tomu, aké radikálne dôsledky to so sebou prináša, boli postavení pred iný druh pohoršenia – a to pohoršenie sa nad dôsledkami Ježišovho kríža.
Vidíme, že pohoršenie kríža nie je len problém, ktorý číha na Cirkev zvonku. Nie je to len prenasledovanie a posmech od tých, ktorí Ježiša odmietajú úplne. Ale je to nebezpečenstvo aj vo vnútri Cirkvi. Pri kázaní Ježišovho kríža spôsobujeme pohoršenie tým, ktorí nie sú ochotní prijať Pavlovú interpretáciu Ježišovho kríža so všetkými jeho dôsledkami, ale prijímajú iba časť. Takým však hrozí nebezpečenstvo, že Kristus im nič neprospeje (Ga 5,1). Preto akékoľvek povrchné ekumenické snahy typu, že „veď všetci veríme v Ježiša“ budú neúspešné.
Záver
Aj dnes mnohí nemajú problém s Ježišom ako takým. Avšak akonáhle ideme hlbšie a začneme hovoriť o dôsledkoch Ježišovho kríža, aj „veriaci“ človek je zrazu pohoršený.
Veľmi sa mi páči citát J. R. W. Stotta, ktorý píše, že „aj keď pohoršenie nad krížom zostáva (a ja by som dodal, že toto pohoršenie je dvojaké), jeho príťažlivosť je neodolateľná.“ (Z knihy Kristov kríž).
Dokážeme prijať Vysloboditeľa, ktorý skončil na kríži?
A dokážeme prijať všetky dôsledky tohto vyslobodenia, aj keby to pre nás predstavovalo nové výzvy pre našu predchádzajúcu „teológiou“?