Na úvod
Dnes máme k dispozícii niekoľko stovák rukopisov s gréckym textom Novej zmluvy. Navzájom sa od seba líšia vekom, materiálom, ale aj typom písma. Na základe ich rôznych vlastností vzniklo postupom času trojaké delenie rukopisov, a to na:
- Papyrusy
- Majuskuly a
- Minuskuly.
(Do tohto základného delenia sa zvykne uvádzať aj štvrtá kategória — Lekcionáre. Lekcionár je kniha, ktorá sa používala na bohoslužobné účely obsahujúca vybrané časti biblického textu, ktoré sa pri jednotlivých častiach bohoslužieb mali čítať. Lekcionáre teda nevznikli s cieľom súvislé prepísať a tak zachovať biblický text v celku. Lekcionáre majú svoju dôležitosť, ale vzhľadom na ich odlišnú funkciu ich do tohto základného rozdelenia nezahrniem.)
Majuskuly
Papyrusové rukopisy som zmienil v predchádzajúcom článku. Ich charakteristickým znakom, od ktorého je odvodený aj názov tejto kategórie rukopisov, je materiál — papyrus. Teraz by som chcel predstaviť druhú kategóriu rukopisov, ktoré nazývame Majuskuly (angl. majuscules), alebo Unciály (angl. uncials). V zahraničnej literatúre sa používajú oba pojmy. Dovolím si uprednostniť označenie „majuskula“, keďže pojem ako taký má v slovníkoch slovenského pravopisu väčšie zastúpenie a taktiež je opakom tretej kategórie rukopisov, Minuskúl, čo pomôže ľahšiemu zapamätaniu (majuskula/minuskula).
Podľa slovníka súčasného slovenského jazyka je majuskula písmeno veľkej abecedy, alebo označenie veľkej abecedy ako takej. Kategória „Majuskuly“ v textovej kritike teda zahŕňa tie rukopisy, ktoré boli písané len písmenami veľkej abecedy. Ich typickým znakom je tiež písanie slov bez medzier (lat. scriptio continua) či s len minimálnym použitím interpunkčných znamienok. Vyzerať to môže nasledovne:
Grécka pôvodina Jn 3,16:
ΟΥΤΩΣΓΑΡΗΓΑΠΗΣΕΝΟΘΣΤΟΝΚΟΣΜΟΩΣΤΕΤΟΝΥΙΟΝΤΟΝΜΟΝΟΓΕΝΗΕΔΩΚΕΝΙΝΑΠΑΣΟΠΙΣΤΕΥΩΝΕΙΣΑΥΤΟΝΜΗΑΠΟΛΗΤΑΙΑΛΛΑΕΧΗΖΩΗΝΑΙΩΝΙΟΝ
Slovenský preklad:
LEBOTAKBOHMILOVALSVETZEDALSVOJHOJEDNORODENEHOSYNAABYKAZDYKTOVERIVNEHONEZAHYNULALEMALVECNYZIVOT
Z pohľadu dnešného človeka to nie je pohodlné čítanie.
K ich umiestneniu medzi ostatnými rukopismi
Tu treba povedať, že hore zmienená kategorizácia rukopisov ako taká je mätúca, prinajmenšom sama o sebe pre pochopenie nepostačujúca. Napriek svojej nedokonalosti sa používa dodnes a preto v každej príručke textovej kritiky je nasledovné objasnenie nevyhnutné. Totiž Papyrusy nesú svoj názov podľa druhu materiálu, zatiaľ čo kategórie Majuskuly a Minuskuly nesú svoj názov podľa druhu písma rukopisov. Avšak všetky papyrusy, ktoré sa nám zachovali, sú taktiež písané majuskulným písmom. Od rukopisov, ktoré sú zaradené v kategórii Majuskuly sa líšia práve svojim materiálom a z tohto dôvodu tvoria samostatnú kategóriu aj keď ide o rukopisy písané rovnakým typom písma. Preto vyššie zmienené tvrdenie, že kategória Majuskuly zahŕňa rukopisy písané veľkými písmenami abecedy, treba doplniť o poznámku, že okrem papyrusov, ktoré tvoria samostatnú kategóriu vzhľadom na ich materiál. Minuskuly sa zase líšia tým, že sú písané malým písmom gréckej abecedy už aj s medzerami. Ak by sme do toho ešte chceli zahrnúť zmienené lekcionáre, niektoré sú písané majuskulami, iné minuskulami a ich zaradenie do samostatnej kategórie je na základe formy prepisu – teda nejde o súvislý text (tzv. continuous-text), ale o časť biblického textu zahrnutého v inom, bohoslužobnom texte. Pre prehľadnosť môže pomôcť nasledujúca tabuľka:
| Papyrusy | Majuskuly | Minuskuly | |
| Materiál | papyrus | pergamen1 | pergamen |
| Typ písma | majuskuly | majuskuly | minuskuly |
| — | bez medzier | bez medzier | s medzerami |
| Obdobie vzniku | 2. – 8. stor. | 3. – 11. stor.2 | 9. – 16. stor.3 |
2písanie rukopisov majuskulným písmom sa nezastavilo okamžie v 9. stor. príchodom minuskulného typu písma, avšak ich vznik a používanie začal byť výrazne oslabený
3existujú aj minuskuly zo skoršieho obdobia, avšak uvádzam 16. stor. ako začiatok obdobia používania kníhtlače, kedy začali byť písané rukopisy nahrádzané výtlačkami
Najvýznamnejšie majuskuly
Ale späť k Majuskulám. Pri referencií na konkrétny majuskul sa používa dvojaké označenie. V 18. stor., ktoré sa považuje za obdobie nástupu modernej textovej kritiky, začal Johann J. Wettstein používať pre označenie majuskulných rukopisov písmena veľkej abecedy (A, B, C…). Vzhľadom na niektoré problémy, ktoré pri samotnom alfabetickom označení vznikali, Caspar R. Gregory začiatkom 20. stor. uviedol zlepšený systém. Majuskuly začal číslovať. Každému takémuto očíslovaniu majuskulných rukopisov predchádza nula (01, 02, 03…). Zároveň pri niektorých majuskulách ponechal Wettsteinovo označenie písmenom veľkej abecedy, čo je zaužívané až dodnes. Takže napr. Alexandrijský kódex označujeme číslom 02, ale zároveň aj veľkým písmenom A. Toto označenie však neodzrkadľuje dôležitosť (01 ako najdôležitejší a 02 ako menej dôležitý), ale je výsledkom postupného objavovania jednotlivých rukopisov a prideľovania čísel v ich chronologickom poradí (rovnako je to aj pri papyrusoch a minuskulách).
Dodnes sa nám zachovalo vyše 270 majuskúl. História ich vzniku a používania je ohraničená dvoma udalosťami. Prvou z nich je obdobie vlády Konštantína v 4. stor. a sekularizácie kresťanstva, ktoré prešlo z veľkých prenasledovaní do stavu pokoja a mieru. Grécke rukopisy Biblie tak boli prepisované s oficiálnym súhlasom. Za obdobie ukončenia ich používania sa považuje nástup minuskulného písma v 9. stor., ktoré umožnilo zapísať rovnakú dĺžku textu na menší objem pergamenu.
Zachovali sa nám aj majuskuly, ktoré sú z predkonštantinovského obdobia, avšak nie je ich viac ako štyri a obsahujú len malé časti textu:
0171 z približne roku 300 obsahuje Mt 10,17-23, Mt 10,25-32, Lk 22,44-56, Lk 22,61-64
0189 z 3./4. stor. obsahuje Sk 5,3-21
0162 z 3./4. stor. obsahuje Jn 2,11-22
0220 z 3. stor. obsahuje Rim 4,23-5,3 a Rim 8,13
Je dobré poznamenať, že niektoré z majuskúl sú dvojjazyčné: grécko-latinské, grécko-koptské, či grécko-arabské. Niektoré z nich sú súčasťou prepisu celej Biblie, dokonca aj s apokryfnými knihami (napr. Barnabášova epištola, alebo Hermanesov pastier). Čo sa týka obdobia ich vzniku, len asi 1/3 zo všetkých majuskúl sa datuje do 6. stor. a skôr.
Najvzácnejšie majuskulné rukopisy boli objavené v 19. stor. Krátko predstavím tri z nich.
01 א Sinajský kódex
Tento kódex je jediný majuskulný rukopis, ktorý obsahuje kompletný text Novej zmluvy. Datuje sa do 4. stor. a bol napísaný v skriptóriu minimálne troma pisármi. Rukopis objavil Constantin von Tischendorf v 19. stor. v Kláštore sv. Kataríny. Dnes sa nachádza v Britskom múzeu v Londýne. Briti ho odkúpili za cenu 100 000 libier od Sovietskej vlády v roku 1933. Na tomto odkaze ho môžete vidieť celý v jeho digitálnej podobe (odkaz je na začiatok Evanjelia podľa Jána.)
Tischendorf vo svojom vydaní gréckej Novej zmluvy vychádzal práve z א. Dnešní textoví kritici hodnotia Tischendorfovo prílišné uprednostnenie tohto kódexu ako neoprávnené. Obsahuje chyby, ktoré vznikli neopatrnosťou pri prepisovaní a viacero ojedinelých prepisov (angl. singular readings), ktoré sa nezachovali v žiadnych iných rukopisoch a vo všeobecnosti sa teda považujú za vytvorené pisármi, nie autormi. Pri rekonštrukcii textu však zohráva veľmi dôležitú úlohu, keďže na viacerých miestach obsahuje Alexandrijský typ textu (z pohľadu blízkosti k originálu ide o najhodnotnejší typ textu).
02 A Alexandrijský kódex
Alexandrijský kódex z 5. stor. obsahuje väčšinu Novej zmluvy. Obsahuje aj Septuagintu (grécky preklad Starej zmluvy) či 1. a 2. Klementov list. Z Novej zmluvy však chýba takmer celé Evanjelium podľa Matúša (až do Mt 25,6), časť Evanjelia podľa Jána (Jn 6,50-8,52) a časť z 2. listu Korintským (2Kor 4,13-12,6). Tento kódex je taktiež uložený v Britskom múzeu. Aj keď sa rovnako radí k Alexandrijskému typu textu, v evanjeliách je jeho kvalita horšia, v ostatných častiach Novej zmluvy dobrá, avšak v knihe Zjavenia najlepšia. Vysvetlenie toho, prečo sa kvalita textu v jednotlivých častiach líši je pravdepodobne v tom, že prepisovateľ vychádzal z odlišných rukopisov, hlavne v evanjeliách. Prelistovať si ho môžete tu.
Tak ako bol 01 rozhodujúcim prvkom pre Tischendorfa, 02 sa stal rozhodujúcim textom vo vydaní gréckej Novej zmluvy od dvojice Westcott-Hort.
03 B Vatikánsky kódex
B sa textovými kritikmi považuje za najvzácnejší zo všetkých gréckych rukopisov obsahujúcich biblický text Novej zmluvy. Datujeme ho do 4. stor. Dnes je uložený vo Vatikánskej knižnici, kde bol prvý krát katalogizovaný v roku 1475. Jeho predchádzajúca história a jeho putovanie však nie je známe. Až koncom 19. a začiatkom 20. stor. získal svoju patričnú pozornosť. Z textu Novej zmluvy v ňom chýba časť od listu Hebrejom 9,14, celý 1. a 2. list Timotejovi, list Títovi, Filemonovi a kniha Zjavenia. Ako predchádzajúce dva kódexy, aj 03 sa radí medzi reprezentanta Alexandrijského typu textu. Jeho digitálnu verziu si môžete pozrieť tu. Zverejnená bola nie až tak dávno, v roku 2015.
Na záver
Existujú aj ďalšie zaujímavé majuskulné rukopisy, ktoré by bolo užitočné predstaviť. Rovnako aj ich význam pri rozhodovaní, ktorá variácia textu je správna. Viac-menej som sa týchto rukopisov dotkol len teoreticky.
Verím však, že takéto postupné odhaľovanie rôznych druhov rukopisov aspoň laicky objasní proces zostavovania textu Novej zmluvy a vytvorí základ pre ich ďalšie štúdium. Disponujeme množstvom rukopisov a každý z nich má svoju vlastnú históriu. Žiaľ, v slovenskom kontexte (aspoň čo sa týka internetu) sa spracovaním tejto témy nezaoberá takmer nikto. Najrozsiahlejší článok som našiel na stránke Svedkov Jehovových z prepisu zo Strážnej veže. Snáď to nezostane jediným zdrojom informácii v slovenčine.