Prebudenie prichádza na miesto a spôsobom, ktorý väčšina evanjelikálov túžiacich po prebudení nečakala a žiaľ, doteraz ho prehliada.
Prichádza do vnútra katolíckej cirkvi skrze obnovu vzťahu k dennodennému čítaniu Biblie.
Obdobie posmeškov z katolíkov, ktorí prehliadajú dôležitosť Písma, zo strany protestantov a zástancov myšlienky „iba Písmo“, sa končí. Až by som povedal, že strany sa otáčajú.
My, ktorí sme si mysleli, že sme bohatí a stavali sme na dedičstve našich predchodcov, ktorí čítaniu a výkladu Biblie zasvätili život a obetovali tak veľa, sme zostali nahí (Zj 3,17). My, ktorí sme si mysleli, že Biblia je pre nás samozrejmosť a nevyhnutnosť, dennodenne vymeškávame naše čitateľské plány, nevieme, kde sa čo píše, nedokážeme prečítať Pavlov list v celku a vidieť širší obraz, nemáme „svoju zašpinenú“ Bibliu, žijeme len obľúbenými veršíkmi, ktoré aj tak chápeme zle a mimo kontext, sme naozaj zostali nahí.
Čo sa teda deje v katolíckej cirkvi a ako sa z toho môžeme použiť?
Musíme začať v roku 1965.
II. Vatikánsky koncil
Za dôležitý zlom návratu katolíckej cirkvi k Svätému Písmu môžeme určite považovať 2. vatikánsky koncil, ktorý prebiehal v rokoch 1962 až 1965 a chcel reagovať na zmenu doby na ktorú, ak chcela cirkev prežiť, musela odpovedať.
Výsledky tohto koncilu je možné nájsť v 16-tich dokumentoch, ktoré boli zverejňované priebežne počas rokov konania koncilu a stali sa záväznými pre celú katolícku cirkev. Sú zadelené v troch „kategóriach“ – konštitúcie, dekréty a deklarácie. Deklarácie je zväčša kratší dokument, ktorý sa vyjadruje k nejakému konkrétnemu problému, napr. deklarácia o kresťanskej výchove. Dekrét sa zameriava na konkrétnu oblasť života Cirkvi, napr. dekrét o misijnej činnosti cirkvi. No a konštitúcia je významovo najdôležitejší typ dokumentu. Zaoberá sa základnými otázkami viery a života cirkvi. V rámci 2. vatikánskeho koncilu boli vydané štyri konštitúcie: 1) dogmatická konštitúcia o cirkvi, 2) o posvätnej liturgii, 3) o cirkvi v súčasnom svete a 4) o Božom zjavení – Dei Verbum (o Slove).
No a Dei Verbum nás zaujíma najviac.
Musíme brať do úvahy, že ide o rok 1965. Na omšiach sa číta z latinského prekladu Biblie. Práve konštitúcia o posvätnej liturgii usmerňuje, že používaniu národného jazyka možno dať viac miesta, a že sa môže používať schválený preklad latinského textu do národného jazyka. Samozrejme, že implementácia tohto usmernenia si vyžadovala dlhší čas. Avšak dnes je jej ovocím odbúranie komunikačných bariér pri hlásaní a šírení Božieho slova. Každý veriaci katolíckej cirkvi dnes považuje za samozrejmosť, že Písmo je mu predkladané v materinskej reči. Nie vždy to tak bolo a je to dôležitým míľnikom na ceste k prebudeniu vzťahu k Božiemu slovu.
Vráťme sa teda ku konštitúcii Dei Verbum – o Božom zjavení, ktoré sa udialo skrze Slovo. Samozrejme, že obsah tohto dokumentu nie je založený na reformačnom princípe Sola Scriptura, keďže „posvätná Tradícia, Sväté písmo a Učiteľský úrad Cirkvi… tak navzájom súvisia a sú spojené, že jedno bez druhého by neobstálo, a všetky spolu… prispievajú k spáse duší.“ Celá konštitúcia však upriamuje pozornosť na dôležitosť Slova, najmä v jej poslednej, šiestej kapitole, ktorá hovorí o význame Svätého písma pre Cirkev a o potrebe vhodných prekladov, najmä z pôvodných textov posvätných kníh a aj v spolupráci s oddelenými bratmi (nie veľmi šťastné označenie 2. vatikánskeho koncilu pre veriacich kresťanov z iných denominácií). Táto myšlienka mimochodom stála za vznikom napr. Slovenského ekumenického prekladu Biblie. Taktiež sa spomína potreba prípravy biblistov, význam Písma pre teológiu, no najmä odporúčanie čítať Sväté Písmo.
V tomto odporúčaní je dôraz na klerikov, teda kňazov, diakonov, katechétov, ktorí sa majú venovať „vytrvalému čítaniu a dôkladnému štúdiu Svätého písma“. Avšak sú vyzvaní všetci „veriaci v Krista“, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli vznešené poznanie Krista Ježiša. To sa má diať najmä „prostredníctvom posvätnej liturgie“, alebo „nábožným čítaním„, alebo „pomocou iných na to vhodných prostriedkov a podujatí“. Ako však má vyzerať nábožné čítanie, nedozvedáme sa. Možno to, že „čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom.“ Úlohou klerikov je tiež „naučiť veriacich, ktorí im boli zverení, dobre používať Sväté písmo, zvlášť Nový zákon, a najmä evanjeliá, pomocou prekladov posvätných textov vybavených potrebnými a naozaj dostačujúcimi vysvetlivkami, aby sa tak synovia a dcéry Cirkvi bezpečne a osožne oboznámili so Svätým písmom a dali sa preniknúť jeho duchom.“
Záverom tejto konštitúcie je očakávaný cieľ, tj. „oživenie duchovného života zo zvýšenej úcty k Božiemu slovu“ – teda slovami evanjelikála – prebudenie.
Zdá sa, že katolícka cirkev trafila klinec po hlavičke.
Synoda o Božom slove
Dôležitým orgánom katolíckej cirkvi je Synoda (zhromaždenie biskupov), ktorá od konania 2. vatikánskeho koncilu zasadala niekoľko krát. Vždy ide o zamerania na jednu z tém. Napr. synoda z roku 1974 o evanjelizácii v modernom svete a podobne.
Nás zaujíma rok 2008 a synoda o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi, ktorej výsledkom bola posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Benedikta XVI. – Verbum Domini. V tomto dokumente je usmernenie čítať Písmo v prostredí cirkvi. Posvätný text sa musí „vždy čítať v spoločenstve s Cirkvou“, pretože „živým adresátom Svätého písma je Boží ľud… Preto je dôležité čítať a počúvať Sväté písmo v spoločenstve s Cirkvou.“ Bežní veriaci (laici) „potrebujú byť formovaní, aby rozlišovali Božiu vôľu prostredníctvom dôverného vzťahu k Svätému písmu, ktoré sa číta a študuje v Cirkvi pod vedením právoplatných pastierov.“
Tento dokument považujem za spiatočku späť čo sa týka povzbudenia k dennodennému vzťahu veriaceho človeka k Písmu, keďže bežný katolícky veriaci je v spoločenstve s Cirkvou, kde sa Písmo má čítať, prítomný raz do týždňa.
Nedeľa Božieho slova
Avšak po spiatočke späť prichádza rýchlostný stupeň šesť.
Presne o 10 rokov neskôr po zverejnení Verbum Domini prišiel nový impulz. Pápež František prostredníctvom listu Aperuit illis (z lat. otvoril im myseľ), ktorého názov je inšpirovaný z Lk 24,45, ustanovil tzv. Nedeľu Božieho slova, ktorá sa prvý krát začala v katolíckej cirkvi sláviť v roku 2020. Každá tretia nedeľa roka má byť celá venovaná Božiemu slovu, pretože „bez Svätého písma sú pre nás nepochopiteľné udalosti súvisiace s poslaním Ježiša a jeho Cirkvi vo svete“, na čo upozorňuje aj Hieronym, prekladateľ Biblie do latinčiny, že: „Neznalosť Písma je neznalosťou Krista.“
Čo sa píše v tomto liste?
Ponajprv vysvetľuje, že táto iniciatíva prišla od „Božieho ľudu“ skrze „žiadosti“, aby sa cirkev sústredila na „veľkú hodnotu, ktorú Božie slovo zaujíma v jej každodennom živote.“ Píše, že „v rozličných miestnych cirkvách existujú mnohé iniciatívy, ktoré čoraz viac sprístupňujú Sväté písmo veriacim, aby cítili vďačnosť za tento veľký dar, no zároveň záväzok žiť podľa neho v každodennom živote a zodpovednosť dôsledne o ňom svedčiť.“
Spomína tiež konštitúciu Dei verbum z 2. vatikánskeho koncilu, ktorý priniesol „dôležitý impulz na objavovanie Božieho slova.“
V súvislosti s čítaním Božieho slova osobitne poukazuje na lectio divina – starobylý spôsob čítania Písma krok za krokom s modlitbou, meditáciou a praktickým uchopením.
V istom zmysle je tento apoštolský list reformačný. Pretože „Biblia nemôže byť dedičstvom iba niekoľkých a už vôbec nie len zbierkou kníh pre niektorých privilegovaných. Patrí predovšetkým ľudu, ktorý je zhromaždený, aby ju počúval a stotožnil sa s týmto Slovom.“ Pápež František odmieta „snahy monopolizovať tento posvätný text, vyčleniac ho len pre niektoré kruhy alebo vyvolené skupiny. Tak to byť nesmie byť.“
Pápež si uvedomuje, že mnohí veriaci sa dostávajú do kontaktu s Božím slovom len na liturgii. Avšak dodáva, že „je naliehavo potrebné a dôležité, aby sa veriaci venovali počúvaniu Pánovho slova, tak v liturgickom dianí, ako aj v modlitbe a osobnej reflexii.“ Takže sa neuspokojuje s touto realitou. Podobne však ako Dei Verbum aj on vidí nezameniteľnú spojitosť Svätého písma s Eucharistiou a posvätnou Tradíciou: „Bez pochopenia toho, že len obe spolu sú jediným zdrojom Zjavenia, hrozí často riziko oddeľovania Svätého písma a Tradície.“ Na tejto ceste nás samozrejme, ako inak, musí sprevádzať Pánova Matka.
Nič to nemení na tom, že Nedeľa Božieho slova má v Božom ľude spôsobiť „prehĺbenie nábožnej a horlivej dôvernej blízkosti so Svätým písmom.“
A teda znova, slovami evanjelikála, má spôsobiť – prebudenie.
No nie je to len o jednom dni. „Deň venovaný Biblii nemá byť len raz do roka, ale raz po celý rok, pretože naliehavo potrebujeme zblízka a dôverne spoznať Sväté písmo a Zmŕtvychvstalého, ktorý v spoločenstve veriacich neprestajne rozdáva slovo a láme chlieb.“
Takže už aj katolícka cirkev má svoj „deň Biblie“.
Nóta o nedeli Božieho slova
Je zaujímavé, že o rok nato v decembri 2020, pred druhým slávením tejto novo-ustanovenej Nedeli Božieho slova kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala usmerňujúcu Nótu o nedeli Božieho slova.
Možno tu cítiť pnutie medzi reformačnými snahami pápežov a konzervatívnejším prístupom niektorých skupín vrámci katolíckej cirkvi tak ako je to aj v iných pálčivejších otázkach.
Takže komisia znova upriamuje dôraz na liturgiu, kedy treba „rešpektovať stanovené čítania, nenahrádzať ich či nevynechávať a používať tie verzie biblických textov, ktoré sú schválené na použitie v liturgii.“
Čítanie Písma má byť spojené s ambónou. Teda vyvýšená plošina v kostoloch, odkiaľ sa číta Božie slovo (v protestantskom prostredí známa ako kazateľna).
Písmo sa presúva z obývačky do kostolných lavíc.
Táto Nóta taktiež usmerňuje, že „je nevhodné používať namiesto liturgických kníh papiere, fotokópie či iné pomôcky.“
Písmo zostáva posvätnou knihou, ktorej sa neradno dotýkať.
„Cieľom tejto nóty je vo svetle Nedele Božieho slova prispieť k posilneniu vedomia o význame Svätého písma pre náš život ako veriacich, počnúc jeho počúvaním v liturgii, ktoré nás uvádza do živého a trvalého dialógu s Bohom, počúvané a slávené Božie slovo, predovšetkým v rámci Eucharistie, živí a vnútorne posilňuje kresťanov; robí ich schopnými vydávať v každodennom živote autentické evanjeliové svedectvo.“
Znova teda môžeme hovoriť o spiatočke, ktorá však už nemá silu zvrátiť nahromadenú túžbu bežných veriacich spoznávať hĺbky Božieho slova napriek snahe konzervatívnejšieho krídla udržať oheň pod kontrolou.
Obnova vzťahu k Písmu v katolíckej cirkvi medzi laikmi
No aby sa akékoľvek nové usmerneniu zaviedlo do praxe, je potrebný čas.
Tak je to aj v prípade katolíckej cirkvi a obnove k čítaniu Písma. Prešlo vyše 65 rokov od 2. vatikánskeho koncilu, a zdá sa, že až v týchto rokoch bude žať svoje ovocie. Samotný list pápeža Františka o dôležitosti každodenného čítania Biblie je od prelomového Dei Verbum vzdialený 55 rokov. Ale určite napomohol k tomu, čo ja nazývam prebudenie vo vzťahu k Písmu v katolíckej cirkvi.
Zmienim niekoľko aktivít v rámci katolíckej cirkvi, ktoré sú dôkazom toho, že usmernenia pochádzajúce od cirkevných autorít sa dostali aj medzi bežných veriacich, od ktorých koniec koncov aj prvotne vzišlo.
V novembri v roku 2022 miestny farár zo Žiliny spustil aplikáciu s názvom Lectio Divina. Len za prvý mesiac si ju stiahlo vyše 5 000 ľudí, predpokladáme, katolíkov, keďže celá aplikácia má tento ráz. Od toho času pribudli ďalšie tisíce používateľov tejto aplikácie, ktorá je založená na dennodennom čítaní a rozjímaní Písma. Ako sa uvádza na jej oficiálnej webovej stránke: veríme slovám pápeža Benedikta XVI., že „stále čítanie Svätého písma, sprevádzané modlitbou, prinesie Cirkvi novú duchovnú jar.“ Táto aplikácia nestagnuje, ale naopak, pripravuje sa nová verzia a rozšírenie aj do iných krajín ako Španielsko, kde o ňu prejavili záujem.
Druhým projektom, ktorý zmienim, je Biblia za rok. Pod záštitou vydavateľstva novaJAR. Teda tá duchovná jar, ktorú spomína pápež Benedikt XVI.
Ide o podcast s dennou periodicitou, ktorého cieľom je prečítať celú Bibliu za jeden rok. Odštartoval v januári 2026. Dovolím si citovať tlačovú správu Konferencie biskupov Slovenska: „Od spustenia podcastu sa počas prvého mesiaca pravidelného čítania Svätého písma zapojili tisícky ľudí. V aplikácii Apple podcasts na Slovensku si v kategórii „Viera a duchovno“ drží od začiatku prvenstvo. V celkovom rebríčku sa počas prvého mesiaca držal prevažne na druhom mieste. V aplikácii Spotify má podcast už viac ako 313 tisíc prehraní. Ľudia pri počúvaní v tejto aplikácii prežili dohromady vyše 62 tisíc hodín počúvania. Na platforme YouTube si tento podcast vypočuje približne 12 tisíc ľudí denne. Prvý diel si k dnešnému dňu vypočulo už viac ako 55 tisíc poslucháčov. V každej epizóde, ktorá trvá približne 20 minút, zaznieva vždy ohlásenie Božieho slova, ktoré je doplnené o výklad, duchovné zamyslenie a modlitbu.“
Znova, ide o katolícky „ladený“ projekt, ktorý zasahuje najmä veriacich z prostredia katolíckej cirkvi. A zdá sa, že sa im to darí.
Nie je priestor zmieniť iné aktivity lokálnejšieho charakteru, ako novo-vznikajúce skupinky zamerané na štúdium Biblie medzi laikmi, rehoľníkmi, kňazmi, či vznik študijných materiálov katolíckych vydavateľstiev, kníh, ktoré promujú dennodenné čítanie Biblie a podobne.
Vďaka Bohu za to, že v posledných mesiacoch/rokoch desaťtisíce katolíkov na Slovensku obnovilo svoj vzťah k Biblii, alebo ju prvý krát vo svojom živote začalo systematicky čítať.
Záver
Nevyzývam však na návrat ku katolíckej cirkvi ani neschvaľujem jej teológiu. Vyzývam k upriameniu pozornosti k tomuto novo-vznikajúcemu fenoménu, ktorý nemôžeme prehliadať a musíme si z toho zobrať ponaučenie.
Vyvodzujem tento záver:
- Oživenie vzťahu k dennodennému čítaniu Biblie v prostredí akejkoľvek denominácie musí byť podporované usmerneniami, ktoré budú vychádzať od autorít – v našom prostredí zväčša cez pastorov, kazateľov, služobníkov, ale aj biskupa či zástupcov biskupa. Už nemôžeme predpokladať, že čítanie Biblie je pre protestanta samozrejmosť. Nie je.
- Oživenie dennodenného vzťahu čítania Biblie tam, kde bolo zanedbávané, trvá roky. A preto je potrebné začať čím skôr. Prebudenie nepríde po úspešne usporiadanej konferencii. Musí sa systematicky a dlhodobo budovať na pravých hodnotách viery.
- Na oživenie tohto vzťahu sú potrebné praktické nástroje – aplikácie, stretnutia, podcasty, materiály, čokoľvek… Použiť existujúce, vytvoriť potrebné.
Potrebujeme sa však aj pripraviť. Totiž oživenie vzťahu k dennodennému čítaniu Biblie v katolíckom prostredí, napriek snahe katolíckej cirkvi ukotviť toto čítanie v rámci cirkvi a pod autoritou, bude mať za nevyhnutný následok (ako to vidíme aj z histórie), odchod jednotlivcov k protestantským spoločenstvám, keďže Písmo vedie k otázkam, ktoré katolícka cirkev nevie vysvetliť samotným Písmom.
Ak teda chceme hovoriť o prebudení, predpokladám, že sa začne odtiaľto (alebo bude v dôležitej miere zastúpené) – od ľudí, ktorým kresťanské pozadie nie je vzdialené, súhlasia s ním, a ktorí obnovujú svoj vzťah k Písmu a začínajú sa pýtať. Prebudenie sa neudeje na konferencii, ktorú nazveme… Prebudenie. Prebudenie sa neudeje skrze kazateľa, ktorý prehlási, že je tu… Prebudenie (už po x krát). Musíme vnímať širší kontext a to, čo Boh robí aj na Slovensku. Najmä na mieste a v spôsobe, ktorý by sme nečakali.
Ak teda prídu ľudia, ktorí odišli zo svojho zázemia kvôli novo-vzniknutej láske k Písmu, nájdu aj nás rovnako zamilovaných?
Obávam sa, že naše spoločenstvá nie sú na to pripravené.
Sme pripravení ponúknuť im atmosféru, dobré chvály, kávu a občerstvenie v kaviarni. To je všetko skvelé a je potrebné to v zdravej miere udržať. Avšak toto samo o sebe nie je cesta k prebudeniu.
Každodenné čítanie Božieho slova je.
A či sa nám to páči, alebo nie, momentálne sa do deje v prostredí katolíckej cirkvi.
„Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.“ (Mk 12,11)