Na úvod
V predchádzajúcom článku som spomenul, že sa nám nezachoval žiadny originálny rukopis čo i len časti akéhokoľvek textu Novej zmluvy. Tie sa stratili už v prvých rokoch od ich napísania. Rukopisy, ktoré sa nám zachovali, sú prepisy prepisov. Počítame ich na tisíce. Avšak niektoré z nich majú k originálom bližšie ako iné a v istom ohľade zohrávajú nenahraditeľnú úlohu. Medzi tieto rukopisy patria aj papyrusy.
Papyrusové rukopisy
Papyrusové rukopisy sa v textovej kritike označujú písmenom „P“ spolu s číslom v hornom indexe — napr. P75. Číslo označuje konkrétny rukopis, na ktorý sa autor odvoláva. Zaužívaný je aj gotický font pre písmeno „
Ako som spomenul v úvode, pri rekonštrukcii textu Novej zmluvy sa pracuje s vyše 5 800 gréckymi rukopismi a papyrusy tvoria len približne 2 % z nich. Zvyšok sú pergamenové rukopisy. Napriek tomu, že pergamen (zvieracia koža) ako kvalitnejší písací materiál sa začal na prepis textov Novej zmluvy používať už koncom 2. stor. a kresťania sa tejto modernizácii prispôsobili ukážkovo, papyrusové rukopisy sa v menšej miere používali aj naďalej. Nám sa zachovali aj papyrusy, ktoré datujeme do 7. či 8. stor. Najdôležitejšie sú však tie, ktoré boli napísané v 2. až 4. stor.
Do dnešného dňa bolo papyrusom pridelených 140 katalógových čísel. Toto číslo však neodzrkadľuje skutočný počet novozmluvných papyrusov. Niektoré z nich sú totiž evidované dvojmo, čo číslo znižuje na 134 papyrusov. Ak by sme chceli počítať len s tými papyrusmi, ktoré boli napísané s cieľom prepísať celý obsah aspoň jednej novozmuvnej knihy (a nie napr. školské cvičenia obsahujúce časť textu Novej zmluvy ako je tom u P10 zo 4. stor.), číslo by bolo ešte nižšie. Napriek svojej vzácnosti (keďže niektoré prežili takmer 1800 rokov v relatívne dobrom stave) ide o pomerne malú časť rukopisov z celkového počtu.
Charakteristika papyrusov
Papyrus ako písací materiál sa vyrábal z vodnej rastliny Cyperus, ktorá rastie prevažne v Egypte. Jednotlivé vrstvy papyrusu boli na seba poukladané a spojené tlakom. V procese stláčania vyšla tekutina, ktorá tieto vrstvy ešte viac spojila a vznikol tak prekvapivo dlhotrvajúci písací materiál, aj keď nadmerná vlhkosť znižovala pravdepodobnosť jeho prežitia.
Spočiatku sa na papyrus písalo len z jednej, vnútornej strany. Viaceré listy boli následne spojené a zrolované do zvitku. Len asi štyri papyrusy, ktoré sa nám zachovali, boli súčasťou zvitkov (napr. P12 či P18).
Väčšina papyrusov, ktoré sa nám zachovali, boli súčasťou kódexu. Neskôr sa totiž začalo písať na obe strany listov, ktoré vedľa seba zväzovali do jedného zväzku. Napríklad pri P66 je možné rozpoznať stopy po zošití viacerých listov. Takéto prevedenie bolo ekonomicky výhodnejšie a pre čítanie praktickejšie.
Dôležitosť, ktorá sa jednotlivým papyrusom pripisuje sa odvíja od niekoľkých charakteristických vlastností. Ponajprv, je to vek papyrusu. Papyrusy, ktoré datujeme do 8. stor. n. l. nezohrávajú až tak významnú úlohu ako tie, ktorých vznik sa datuje od 2. do 4. stor. Tých je približne 43, čiže ani nie polovica z celkového počtu.
Druhým znakom je stav, v ktorom sa nám zachovali. Napríklad P52 z 2. stor. obsahuje len útržky troch veršov z evanjelia podľa Jána. Naopak, P66 obsahuje niekoľko desiatok strán tohto evanjelia.
Tretím znakom, na základe ktorého môžeme označiť papyrus za hodnotnejší od iného je typ textu, ktorý zachoval. Typy textov sú samostatnou kategóriou výskumu, avšak vo všeobecnosti ide o kvalitu prepisu textov Novej zmluvy či mieru odchýlenia sa od pôvodného znenia. Hodnovernosť rukopisov sa posudzuje na základe viacerých skutočností ako chyby pri prepisovaní, zámerné zjednodušenie významu textu, omylom vynechané slová alebo časti textu, alebo naopak duplicitné časti prepisovaného textu.
História objavenia papyrusov
Prvý papyrus, ktorý sa v súvislosti s rekonštrukciou textu Novej zmluvy zohľadnil bol nájdený koncom 19. stor. Ak spravíme malú odbočku, autor či následní editori Novej zmluvy Textus Receptus nemali možnosť zohľadniť ani jeden papyrusový rukopis pri zostavovaní gréckeho textu, keďže ten bol viac-menej ustálený už v 16. stor. ešte pred objavením prvých papyrusov.
Koncom 19. stor. bolo k dispozícii približne 6 papyrusov. Nevyvolali však žiadne vzrušenie. Boli vekovo mladšie ako pergamenové rukopisy objavené pár rokov pred nimi a taktiež vtedy dostupné papyrusy pokrývali len necelých 200 veršov z celej Novej zmluvy.
Papyrusy sa v 20. stor. v rebríčku priority dostali o niečo vyššie. Môžu za to nasledujúce tri objavy.
Oxyrhynchos
B.P Grenfell a A.S. Hunt začiatkom 20. stor. blízko mesta Oxyrhynchos v Egypte objavili a postupne publikovali okrem iných (napr. aj textov Starého Zákona) 54 papyrusov s textom Novej zmluvy. Do dnes ide takmer o polovicu všetkých objavených a nám zachovaných papyrusov. Tie najstaršie boli datované do 3. stor. čím upútali veľkú pozornosť. Stále však išlo po obsahovej stránke o útržkovité papyrusy obsahujúce len malú časť Novej zmluvy.
Chester Beatty
V 30-tych rokoch 20. stor. upútal pozornosť ďalší objav troch významných papyrusov — P45, P46 a P47. Ich názov je odvodený od kupca Chestera Beattyho. Datujeme ich do 2. stor. a sú oveľa obsažnejšie ako tie, ktoré boli objavené pred tým. Napríklad P46 obsahuje 86 z pôvodných 104 strán zbierky listov apoštola Pavla. Papyrusy si tak získali ešte väčší rešpekt.
Bodmer
V 50-tych rokoch 20. stor. sa objavili ďalšie tri významné papyrusy, ktoré sú taktiež pomenované po ich kupcovi, Martinovi Bodmerovi. Vzhľadom na ich vek a obsažnosť išlo o významný objav. P66 obsahuje podstatnú časť Jánovho evanjelia. P72 obsahuje celý 1. a 2. list Petrov a taktiež list Júdov. P75 pozostáva z väčších častí Lukášovho evanjelia a evanjelia podľa Jána.
Význam papyrusov pri rekonštrukcii textov Novej zmluvy
Akú úlohu dnes papyrusy pri rekonštrukcii textov Novej zmluvy zohrávajú?
Je zaujímavé predstaviť si, že ak by sme nemali k dispozícii iné, len papyrusové rukopisy gréckej Novej zmluvy, nedokázali by sme zostaviť celý text Novej zmluvy vychádzajúc tak len z pôvodného jazyka — gréčtiny. V našich Bibliách by prehlásenie „preložené z pôvodných jazykov“ museli prekladatelia doplniť o výnimku o nedoložených častiach textu gréckymi rukopismi. A teda pri zostavovaní gréckej Novej zmluvy by sme si museli pomôcť skorými latinskými, sýrskymi či inými prekladmi a preložiť chýbajúci text pomocou týchto prekladov späť do gréčtiny na tých miestach, ktoré by sme nevedeli doložiť papyrusovými rukopismi. (Tento princíp uplatnil Erazmus v 16. stor. pri posledných šiestich veršoch knihy Zjavenia, keďže nemal k dispozícii žiadnu inú grécku predlohu okrem tej, ktorej chýbala posledná strana.)
Vec je v tom, že 1. a 2. list Timotejovi sa nenachádza na žiadnom z papyrusových rukopisov, ktoré sa nám zachovali. Všetky ostatné knihy Novej zmluvy sú aspoň čiastočne (a teda tiež nie úplne) podložené jedným alebo viacerými papyrusovými rukopismi. Avšak vzhľadom na neúplnosť mnohých gréckych papyrusov by ani tie nevytvorili kompletnú Novú zmluvu.
Takže význam papyrusových rukopisov nie je v pokrytí kompletnej Novej zmluvy. Túto úlohu spĺňajú pergamenové rukopisy. Prínos papyrusov má však iný charakter.
Potvrdenie pôvodného znenia
Kritické vydania gréckej Nové zmluvy, ktoré koncom 19. stor. postupne začali nahrádzať Textus Receptus boli založené na pergamenových rukopisoch, ktoré datujeme nie skôr ako do 4. stor. (najznámejší z nich je Vatikánsky kódex, ktorý označujeme 03 alebo B) Samotný Textus Receptus bol založený na rukopisoch prevažne z 12. stor. Takže už v prvých kritických vydaniach sa podloženie gréckeho textu oproti predchádzajúcim vydaniam Novej zmluvy vďaka skorým rukopisom priblížilo o niekoľko storočí. Objavením papyrusov sa odstup od originálu zúžil ešte viac.
Aj keď téma sama o sebe je zložitejšia, môžeme povedať, že význam papyrusových rukopisov z 2. stor. dnes spočíva primárne v potvrdení kontinuity zachovania totožného textu o ktorý sa opierajú kritické vydania z 19. až 21. stor. Napriek turbulentným rokom, ktoré kresťanská vierouka v 2. až 4. stor. prežívala, prepisovaný text z generácie na generáciu zostal viac-menej nedotknutý.
Takže napríklad P75 predstavuje v podstate rovnaký text ako Vatikánsky kódex (B), ktorého vznik sa datuje o 100 až 150 rokov neskôr. Práve B je východiskovým textom pre kritické vydania a teda aj pre väčšinu súčasných prekladov.
Na Záver
Objavenie a zohľadnenie papyrusov pri rekonštrukcii textu Novej zmluvy má viacero iných prínosov. Avšak cieľom tohto článku nie je podať kompletný prehľad o ich využití, ale len ich stručne predstaviť. Stále ide o spomínané 2% z celkového počtu gréckych rukopisov Novej zmluvy. A tak zostáva najprv poukázať na zvyšných 98% 🙂