Textová kritika je veda, ktorá skúma a porovnáva viacero rukopisov toho istého diela obsahujúcich rôzne variácie s cieľom určiť pôvodné znenie, alebo sa k nemu aspoň priblížiť. Nás zaujíma textová kritika Novej zmluvy, ale rovnako môže ísť o textovú kritiku Starej zmluvy, či diel sekulárnych autorov.
Slovné spojenie „textová kritika“ nie je príťažlivé. Obzvlášť, ak ide o kritiku svätého textu. Čiastočne by sme negatívne vášne niektorých ľudí voči tejto disciplíne mohli uhasiť slovníkovou definíciou kritiky ako odborného posúdenia. Avšak akým spôsobom má byť text Novej zmluvy posudzovaný a prečo vlastne?
Posudzovanie originality
Ak hovoríme o posudzovaní textu Novej zmluvy, nemyslíme tým posudzovanie významu textu, ale jeho originality (pôvodného znenia). Bruce Metzger (1914–2007), člen prekladateľského tímu pre anglický preklad Biblie Revised Standard Version, svoj textový komentár k Novej zmluve uvádza týmito slovami:
Väčšina biblických komentárov sa snaží vysvetliť význam slov, fráz a myšlienok textu… avšak textový komentár sa zaoberá otázkou, ktorá tomu predchádza: „Aké je pôvodné znenie tohto odseku?“
Metzger ďalej tvrdí, že túto otázku sa musíme pýtať, a rovnako na ňu musíme hľadať aj odpoveď. A to z nasledujúcich dôvodov:
1) nezachoval sa nám ani jeden pôvodný rukopis, na základe ktorého by sme mohli potvrdiť totožnosť súčasného znenia textov Novej zmluvy s originálom a že
2) zo všetkých nám zachovaných rukopisov, ktorých počet presahuje
5 000 nie je ani jeden s akýmkoľvek iným po obsahovej stránke 100 %-tne identický.
To znamená, že počas takmer 1 500 ročnej histórie zachovania Novej zmluvy dochádzalo v procese jej prepisovania k pochopiteľným chybám, zmenám, či obmenám voči ktorým nie je imúnny žiadny prepisovateľ. Obzvlášť ak zoberieme do úvahy, že prvé prepisy robili bežní ľudia po domácnostiach a nie profesionálni prepisovači v pisárskych dielňach (skriptóriach). Je potrebné dodať, že vždy, keď hovoríme o variáciách v texte Novej zmluvy naprieč mnohými rukopismi, nie je ohrozená žiadna vieroučná (dogmatická) otázka. „Ohrozená“ je len naša predstava o spôsobe, akým sa text Novej zmluvy počas mnohých storočí odovzdával, zachoval a ako získal formu, ktorú používame dnes.
Z hore zmieneného by sme mohli povedať, že existencia textovej kritiky spočíva v existencii variácií. To je skutočnosť, ktorú neodmieta žiadny biblista bez ohľadu na to, či sa hlási k v minulosti zaužívanému Textus Receptus, alebo k moderným kritickým vydaniam Novej zmluvy. Existencie obmien naprieč rukopismi si bol vedomý už aj Erasmus Roterdamský, ale rovnako aj cirkevní otcovia v prvých storočiach, ktorí mali k originálom nepochybne bližšie ako my.
Cesta von
Na prvý pohľad je rekonštrukcia textu Novej zmluvy neriešiteľná úloha. Odporcovia kresťanstva a Svätého Písma sú tomuto unáhlenému záveru radi naklonení. Ak nemáme originál, ako môžeme overiť, či súčasné znenie textu Novej zmluvy je s ním v zhode?
Práve vďaka množstvu nám zachovaných rukopisov, ktoré počtom mnohonásobne prevyšujú počty iných zachovaných rukopisov starovekých textov (ako napr. od Homéra a pod.) je rekonštrukcia textu Novej zmluvy možná. A práve kritika (odborné posúdenie) všetkých textov a ich variácii je cestou, ako sa zorientovať v tomto (ne)konečnom množstve dát, ktoré máme k dispozícii.
Známy letničný proferos Novej zmluvy Gordon D. Fee (1934–) prehľadne popisuje úlohu textovej kritiky v troch bodoch:
1) prejsť dostupný materiál všetkých rukopisov ich vzájomným porovnávaním s cieľom
2) zistiť chyby a textové obmeny a tak
3) rozhodnúť, ktorá z variácií v každom jednotlivom prípade preukazuje znaky toho, že ide o text najbližší originálu.
Toto je to, o čo ide v textovej kritike Novej zmluvy.
Paradoxný prínos
Čiastočne má náš negatívny postoj ku akejkoľvek kritike svoje korene v našej kultúre, spoločnosti či výchove. Ak niečo podrobujem kritike, hľadám negatíva. Paradoxným prínosom kritiky môže byť poukázanie na tie elementy, ktoré sú pozitívne. Tak je to aj s textovou kritikou Novej zmluvy.
Za najväčší prínos textovej kritiky sa nepovažuje odhalenie variácií textu, ktoré tvoria zanedbateľné percento (aj keď akékoľvek percento berieme so všetkou vážnosťou) a ako také nemajú vplyv na vyššie zmienenú vierouku. Práve naopak. Najväčším prínosom textovej kritiky je potvrdenie pravosti textu Novej zmluvy na základe výsledkov, ktoré sú overené relevantnými vedeckými metódami. Textová kritika vedecky vyvracia tvrdenie, že Nová zmluva už nie je tou Novou zmluvou, ktorá vyšla z pier jej autorov a že dnes čítame úplne iný text ako ten, ktorý nám Boh skrze pisateľov Novej zmluvy zanechal.
Patrí sa dodať, že výsledkom textovej kritiky nie je „nový“ text, ktorý nahrádza „starý“ v tom zmysle, že by kresťania po celé stáročia čítali niečo, čo sa ani len nepodobá originálu. Znova: výsledkom textovej kritiky Novej zmluvy je primárne potvrdenie autenticity textu, ktorý sa používal od počiatku histórie kresťanstva až do dnešného dňa. Ide o veľmi pozitívnu kritiku.
Na záver
Je prínosom, ak si veriaci človek uvedomí, že textová kritika Biblie ako vedy je len odpoveďou na otázku, ktorú sme načrtli na začiatku „Aké je pôvodné znenie textu Novej zmluvy?“ a že táto otázka a nutnosť hľadať na ňu odpoveď vychádza zo skutočnosti, že sám Boh sa rozhodol zanechať nám svoje zapísané slovo v čase, kedy neexistovali technické vymoženosti schopné uchovať pôvodný text v jeho neporušenej forme. Ak k tomu pridáme niekoľko období prenasledovania kresťanov v prvých storočiach a s tým spojené pálenie rukopisov a snahy o to, aby sa správa o vzkriesenom Kristovi nedostala za hranice blízkeho východu, ide o pozoruhodný fenomén, ktorým sa oplatí zaoberať sa.