Obsah štyroch novo-zmluvných evanjelií môžeme rozdeliť na 5 hlavných častí tak, ako nasledujú za sebou:
- Ježišovo narodenie
- Ježišova verejná služba (zázraky, kázanie…)
- Ježišov pobyt v Jeruzaleme pred ukrižovaním
- Ježišovo odsúdenie a utrpenie (pašijové udalosti)
- Ježišovo vzkriesenie a zjavovanie sa svojim učeníkom
Ak chceme porovnávať dĺžku jednotlivých evanjelií, nemôžeme tak robiť na základe kapitol ani veršov, ale najlepšie porovnaním počtu slov (a najlepšie v pôvodnom jazyku, gréčtine).
Tu je tabuľka, ktorá zobrazuje počet slov na každú kapitolu, počet slov na každú časť evanjelia a percentuálny podiel vo vzťahu k obsahu celého evanjelia.
Pozorovania
Len Matúš a Lukáš zahŕňajú príbehy o narodení Ježiša (zelená). Lukáš je dva krát obsažnejší (10 %) ako Matúš (5 %). Každý z nich používa iné príbehy a tradíciu, ktorá sa o Ježišovom narodení zachovala. Obe svedectvá sa však úžasne zhodujú.
Približne 60 % obsahu svojho diela každý z evanjelistov venuje Ježišovej verejnej službe – teda uzdraveniam, zázrakom a vyučovaniu (modrá). V tomto je Lukáš najdlhší (takmer 67 %).
Rovnako je Lukáš najdlhší aj na celkový počet slov – 19 482. Nasleduje Matúš – 18 346, Ján – 15 635 a Marek ako najkratšie evanjelium s 11 304 slovami. Medzi Markom a Lukášom je na počet slov takmer dvojnásobný rozdiel. Nielen že Marek na svoje dielo potreboval o polovicu menej papyrusu, ale možno aj lepšiu zručnosť stručne a vecne zhrnúť – ako to sám nazýva – „evanjelium o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi.“
Lenže Marek, síce na počet slov najstručnejší, dáva v porovnaní s ostatnými evanjelistami príbehom o Ježišovom utrpení najväčší priestor, takmer 17 %. Matúš len 12 %, Lukáš s Jánom 10 % (červená). Rovnako je Marek najdlhší aj vtedy, ak vezmeme Ježišov vstup do Jeruzalema a utrpenie ako jeden celok (žltá + červená), čo je takmer 34 %. Tomuto celku napríklad Lukáš venuje len niečo vyše 18 %.
Príbehom o vzkriesení Ježiša (sivá) a o jeho zjavovaní sa učeníkom dáva najväčší priestor Ján. Napríklad Matúš tomu venuje len necelých 2 % svojho diela, zatiaľ čo Ján niečo vyše 7 % svojho diela.
Závery
„A komu tím prospejete?“, pýta sa Miroslav Donutil v známom filme Pelíšky. Rozumiem, ak sa niekto pýta, aký to má vlastne zmysel. Na spáse to človeku nepridá, to je pravda. Ale vášnivý čitateľ Božieho slova chce prenikať stále hlbšie a hlbšie a rozmýšľa nad čímkoľvek, nad čím sa v Božom slove rozmýšľať dá. A toto môže byť jeden z okruhov.
Ponajprv pri takomto porovnaní vyniká dôležitosť čítania všetkých evanjelií. Boh sa rozhodol nám zanechať 4 evanjelia a my by sme mali čítať v porovnateľnom pomere všetky z nich, nie len to, ktoré je pre nás obľúbené.
K samotným rozdielom. Vezmime si napríklad také vzkriesenie. Marek či Matúš tomu nedávajú tak veľký priestor ako Ján. Jeden z dôvodov mohol byť aj ten, že prví dvaja žili a písali v čase kedy svedkovia vzkriesenia buď boli na žive, alebo zostávali v živej pamäti rovnako ako ich svedectvo o živom Ježišovi. Naopak, Ján píše o niekoľko desaťročí neskôr. Venovať sa téme vzkriesenia možno pre Jána bolo dôležitejšie ako pre Marka či Matúša.
Takýchto porovnaní by sme mohli spraviť viacero.
Mohli by sme sa pýtať, prečo len dvaja zo štyroch hovoria o Ježišovom narodení, alebo prečo Lukáš dáva v porovnaní s Markom takmer o polovicu menší priestor pašiám. Ale to už by chcelo dlhší priestor.
V neposlednom rade je dôvodom k podrobnejšiemu skúmaniu evanjelií snaha mať prehľad v Božom slove. Toto žiaľ začína chýbať nielen v tradičných cirkvách, ale aj v tých, ktoré povstali práve z každodenného skúmania Písma tak, ako to robili veriaci v Beroji (Sk 17,11).
Ak nechceme žiť len z minulosti našich otcov a postupne vymierať, musíme sa vrátiť k tomu, čím žili oni. K ošúchaným Bibliám.