Neodchádzaj za požehnaním, ak vieš, že miesto, na ktorom si, je Božou zasľúbenou zemou pre teba.
Abrahámovo požehnanie bolo ohrozené. V tom čase bolo zachovanie generácie jednou z najvyšších hodnôt. Áno, Abrahám bol požehnaný všelijakým majetkom a služobníctvom, ktoré by mu vystačilo do konca jeho života. Avšak on svoj život videl v náväznosti na život svojich detí a deti svojich detí. A tu bol problém. Jeho dedič Izák, ktorý mal štafetu generačného požehnania niesť ďalej, bol vo svojich 40-tich rokoch stále bez manželky, a teda aj bez detí.
Abrahám nechcel, aby si Izák vzal ženu z kmeňov cudzích národov, medzi ktorými teraz býval. Namiesto toho požiadal svojho najstaršieho sluhu, ktorému dôveroval, aby sa vydal na cestu k jeho rodine, odkiaľ pred niekoľkými desaťročiami odišiel, a priviedol Izákovi manželku odtiaľ.
Keď sa sluha pýtal, či má Izáka zaviesť naspäť do jeho rodnej krajiny v prípade, že žena, ktorú mu nájde, nebude chcieť ísť s ním, odpovedal rázne:
„Neopováž sa zaviesť ta môjho syna!“
Gen 24,6
Abrahám veril Bohu, že sluha bude úspešný vo svojej misii. Súčasťou prísahy však bola aj klauzula, že sluha bude od tejto svojej prísahy oslobodený, ak sa mu to predsa len nepodarí.
Napriek tomu, že si Abrahám uvedomoval ohrozenie budúcnosti generačného požehnania, nebol ochotný odísť z krajiny, ktorú pre neho vybral Boh a nechcel poslať preč ani svojho syna. Naopak, bol presvedčený, že požehnanie príde za ním tam, kde ho Boh usadil. A v tomto duchu vyvíjal aj všetky svoje aktivity.
Bolo by príliš unáhlené z tohto vytvárať princíp platný pre všetkých. Na jednej strane ide o staro-zmluvnú, historicky zakotvenú a veľmi špecifickú okolnosť, no na strane druhej, o toho istého Boha, ktorého spôsoby a princípy zostávajú nemenné.
Jedno by však mohlo platiť.
Abrahámova viera stojí v ostrom kontraste s tými, ktorí aj napriek istote svojho povolania menia či už miesto svojho pôsobenia, alebo iné okolnosti, a to len s jediným cieľom – dostať sa k požehnaniu, ktoré sa zrazu javí byť mimo dosahu.
V našom vnútri by mohlo znieť o čosi hlasnejšie:
„Neopováž sa!“.
Alebo aspoň:
„Dobre si to premysli!“