Ježiš slovom a na diaľku uzdravuje démonom posadnutú dcéru ženy, ktorá ho o tento zázrak prosila. O tom si čítame v dvoch evanjeliách: Mk 7,24-30 a Mt 15,21-28.
Marek píše, že to bola žena:
a) grékyňa a
b) rodom Sýrofeničanka.
Matúš je stručnejší. Pre neho je to:
a) kanaánska žena.
Keďže evanjelium podľa Marka bolo adresované viac pohanskému prostrediu, neoznačuje ju ako „kanánsku ženu“, ale používa iné národnostné a geografické pojmy – grékyňa a Sýrofeničanka. Kanaán odkazoval v porovnaní s Izraelom na pohanské národy, ktoré boli spojené s modloslužbou. A to sa hodilo Matúšovi, ktorý naopak píše do židovského prostredia.
V Roháčkovom preklade je však v oboch evanjeliách
použitý nadpis: Kananejská žena.
Avšak Marek vôbec nespomína Kanaán, keďže chce byť zrozumiteľný pre svojich čitateľov, nie pre čitateľov Matúša. Podobnú chybu robí aj Evanjelický preklad s použitím nadpisu „Kanaánka“ v oboch evanjeliách.
Napríklad Slovenský ekumenický preklad (podobne Katolícky a Jeruzalemský) v tomto robí rozdiel. U Marka je to „Viera Sýrofeničanky“ a u Matúša zas „Viera kanaánskej ženy“, aj keď ide o jednu a tú istú udalosť.
V Roháčkovom a evanjelickom preklade ide o harmonizáciu. Pravdepodobne o nevedomú. Táto harmonizácia (mierne) zastiera rozdiely v obsahu, ktorý je určený pre dve odlišné skupiny čitateľov. Hlavnú myšlienku to síce nemení, ale keďže práve u „roháčkovcov“ ide o presnosť, asi nebudú namietať, že ide o chybu.