Kresťan nie je spasený skrze Božie princípy, akokoľvek sú ony pre život veriaceho prospešné, ale je spasený skrze osobu Ježiša Krista. A predsa, tak mnoho kázní je dnes o Božích princípoch, kde Ježiš hrá len vedľajšiu úlohu.
V poslednom období mám menej príležitosti kázať a viac príležitostí počúvať kázne iných kazateľov.
Základným veršom jednej z posledných kázni, ktoré som počul, bol tento:
„Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.“
Flp 4,9
Hlavnou myšlienkou kazateľa bolo: Pokoj Boží prichádza, keď krok za krokom žiješ to, čo si sa od Boha naučil a prijal.
Zhrnutie by sa zmestilo do týchto bodov:
- Boží pokoj je viazaný na poslušnosť a prax (pokoj neprichádza automaticky – zažiješ ho, keď praktizuješ to, čo si od Boha prijal, aj keď len po malých kúskoch)
- Boh ťa vedie po etapách – po kúskoch (Boh nezjavuje všetko naraz, učí, vedie a uzdravuje postupne – aj cez rozbité situácie a nedokonalé okolnosti)
- Boh vie použiť aj zvyšky a trosky (aj keď sa tvoja loď rozbije, Boh ťa cez kúsky – spomienky, skúsenosti, milosť – dokáže bezpečne priviesť do cieľa)
Bol som úprimne povzbudený. Potreboval som to počuť.
Lenže keď som si v krátkom období vypočul niekoľko kázní tohto typu, uvedomil som si, ako veľmi málo hovoríme o osobe Ježiša Krista, a ako veľa hovoríme o Božích princípoch, ktoré bez Ježiša nie sú ničím iným ako positive-thinking.
Stali sme sa kazateľmi, ktorí vykrádajú obsah motivačných kníh z New York Time Besteller rebríčka.
Mnoho krát si vezmeme to, čo Ježiš povedal, alebo zažil, a urobíme z toho návod na úspešný život. Ale väčšina z toho (ak nie všetko), čo Ježiš povedal, alebo zažil, v jeho poslucháčoch a učeníkoch vzbudilo otázky nie o tom, ako dosiahnuť úspešný život, ale otázky o tom, kto je tento Ježiš.
Vezmi si taký príbeh o utíšení búrky na mori.
Ježiš je s učeníkmi na lodi. Strhne sa veľká búrka. Ježiš spí. Učeníci ho budia slovami: „Nedbáš, že hynieme“? Ježiš sa zobudí, pohrozí víchru, prikáže moru a nastane veľké ticho. (Mk 4,35-41)
Avšak nenasleduje Ježišova kázeň v troch bodoch:
- Vždy ma zoberte na svoju loď
- Keď príde búrka, zobuďte ma
- Ja more a búrku utíšim
Práve naopak. Karhá ich: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4,40)
Príbeh sa končí slovami: „Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“ (Mk 4,41)
Nie je to motivačná kázeň o tom, ako utíšiť búrku a zachovať si pokoj. Práve naopak. Príbeh sa končí tým, že učeníci sú preniknutí veľkým strachom. Avšak už nie z búrky, ale z osoby Ježiša.
Pozornosť z okolností, ktoré sú okolo mňa, pozornosť z mojich zážitkov a situácií, ktorými prechádzam, je obrátená na osobu Ježiša.
Príbeh sa končí tým, že rozmýšľajú o Ježišovi, nie o sebe, a už vôbec nie o búrke.
To je mimochodom hlavným zámerom štyroch evanjelistov. Vyprovokovať nás k premýšľaniu o tom, kto je Ježiš.
A tak aj učeníci rozmýšľajú o slovách a moci, ktorá vyšla z Ježišových úst, nie len pre tú samotnú múdrosť v Ježišových slovách, ale so zameraním na osobu, ktorá ich vyslovila:
„Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“ Koniec príbehu. Jediný bod Ježišovej kázne.
Ak Božie princípy, o ktorých kážeme, neobalíme evanjeliom, ktoré sa sústreďuje v osobe Ježiša Krista, zostanú nám obyčajné, akokoľvek motivačné, ale stále len – ľudské slová.