Joziáš mal 8 rokov, keď sa stal Judským kráľom.
Keď mal 16 rokov, “ešte ako mladík sa začal zaujímať o Boha svojho praotca Dávida.”
Keď mal 20 rokov “začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašer, tesaných a liatych modiel.”
Keď mal 21 rokov, dnes už slávny prorok Jeremiáš začal svoju prorockú činnosť, a jeho posolstvo a naliehanie o očiste sa dostalo aj do uší kráľa Joziáša.
Keď mal 26 rokov, priniesli k nemu znova objavenú desaťročia zanedbávanú Knihu zákona (buď išlo o celú Tóru, alebo o knihu Deuteronómium). Po jej prečítaní si roztrhol rúcho, ďalej očisťoval svoju krajinu od modiel a znovu ustanovil sviatok Paschy.
“Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou.”
Nemalo to ale šťastný koniec. Biblia totiž hovorí:
“Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše.”
Menašše bol Joziášovým otcom, ktorý pred tým vládol v Judsku 55 rokov.
Menašše ako kráľ zviedol Izraelský ľud takým spôsobom, že páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil spred Izraelitov. Vtedy Boh prisahal:
“Na Jeruzalem a na Judsko privediem pohromu. Každému, čo o nej počuje, zacvendží v oboch ušiach.”
Ak by prišla Joziášová obnova o JEDNU GENERÁCIU skôr, príbeh by pokračoval inak. Judsko minulo čas Božej milosti a nepomohla tomu ani Joziášová reforma. Len jedna generácia ich delila od lepšej budúcnosti.