Slovo „vydať“ v zmysle „vydať na odsúdenie“ (gr. παραδίδωμι) je v liste Rimanom použité celkovo 6 krát. Prvý výskyt slova „vydať“ hovorí o tom, ako Boh „vydal“ človeka napospas jeho skazeným túžbam srdca:
Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá.
Rim 1,24
Ďalej jeho zvráteným vášňam:
Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.
Rim 1,26
A do tretice jeho poškodenej mysli:
A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší.
Rim 1,28
Výsledkom takéhoto „vydania“ človeka napospas jeho vlastnej skazenosti je smilstvo, lakomstvo, zlosť, závisť, vraždy, hádky, ohovárania, nenávisť, pýcha, neposlušnosť autoritám, absencia lásky, zmierenia a milosrdenstva – to všetko zmienené v závere prvej kapitoly.
Jednoducho, Boh nad človekom zlomil palicu.
Avšak štvrtý krát sa hovorí o tom, že Boh nám predsa len „vydal“ návod, ako z toho von:
Ale vďaka Bohu, že vy, ktorí ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslušnými vzoru učenia, ktorému ste boli zverení (alt. vydaní).
Rim 6,17
Je ním Ježiš, ktorý bol Bohom „vydaný“ za naše hriechy:
On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
Rim 4,25
A taktiež „vydaný“ za náš všetkých na smrť:
Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?
Rim 8,32
A to všetko pre to, aby sme mohli získať život, kde túžby srdca nie sú skazené, a kde naše vášne a myseľ nie sú zvrátené.
Veľká zámena
Takže odsúdenie na trest smrti, ktorému sme mali byť vydaní, vzal na seba Ježiš, ktorý bol pre nás ukrižovaný.
Toto otcovia reformácie opisoval ako „veľkú (jedinečnú) zámenu“ (The Great Exchange). A to týmito úžasnými slovami:
„Preto, môj drahý brat, spoznávaj Krista, a to toho ukrižovaného. Nauč sa takto modliť: ‚Ty, Pane Ježišu, si mojou spravodlivosťou a ja som tvojim hriechom. Ty si na seba vzal to, čo patrí mne, a dal si mi to, čo patrí tebe. Tebe nepatrilo to, čo si na seba vzal, a mne to, čo si mi dal.‘“
Niet divu, že Pavol svoju istotu v Božom jednaní s ľuďmi vyjadruje aj týmito slovami:
„Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale ‚vydal‘ ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“
Rim 8,31-32