Ježiš povedal známu vetu:
„Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie.“
Lk 5,32
Táto Ježišova veta je zaznamenaná v troch evanjeliách – Mt 9,13; Mk 2,17 a Luk 5,32.
A vo všetkých evanjeliách hneď za týmto Ježišovým výrokom nasleduje priama otázka od ľudí, ktorí sa k Ježišovi ešte nepridali, teda neboli jeho učeníkmi. A tá otázka znie:
„My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia?“
Mt 9,14
Čo stojí za touto ich otázkou?
Myslím si, že akási kritika Ježišovho výroku a jeho aplikácie.
Ako keby reagovali na jeho spôsob služby slovami:
„Áno, máš pravdu, povolal si hriešnikov, to sa ti naozaj podarilo. Veď veľmi dobre poznáme tvojich učeníkov – obzvlášť Matúša, colníka – okrádača a príživníka zlej politickej situácie, ktorého si nedávno povolal. Ale kde je tá časť s pokáním? Veď pozri sa, my a iní sa postíme a modlíme, ale tvoji učeníci len jedia a pijú – podobne ako ty. Kedy už konečne nastúpia na cestu pokánia a kedy z nich už konečne spravíš spravodlivých – podobných nám? Možno potom sa k tebe pridáme aj my.“
Títo zmätení ľudia však nepochopili Ježišovu misiu a nepochopili ani svoje postavenie vo svetle Božieho kráľovstvo, ktoré Ježiš prišiel hlásať.
Ježišovu odpoveď vo veršoch Mt 9,15-17 by sme mohli zhrnúť nasledovne:
- Ja, zdroj ich života som teraz s nimi. Oni sa tomu tešia a preto sa nemôžu postiť rovnako, ako sa nemôžu postiť ani svadobní hostia. Bolo by to absurdné. Veď pôst približuje človeka k Bohu. Ale keď som s nimi ja, nie je im potrebné žiadne iné priblíženie. Keď sú so mnou, sú v centre pokánia.
- Vy sa chcete priblížiť k Bohu pôstom a modlitbami – duchovnými činnosťami. Ale tieto duchovné činnosti nemajú dostatočný efekt na vaše životy – hoc seba samých vidíte ako spravodlivých. Stále ste „starým rúchom“ a „starým mechom“ na ktoré je zbytočné aplikovať čokoľvek „nové“.
- Potrebujete sa stať „novým človekom“ rovnako ako aj oni. A preto je zbytočné robiť rozdiel medzi vami „spravodlivými“ a medzi tými, ktorých vy považujete za „hriešnikov“, pretože vo svetle Božieho kráľovstva ste všetci na rovnakej úrovni – núdzni Božieho povolania a premeny.
A pokračuje: „A táto premena sa deje len so mnou a v mojej prítomnosti. Oni si vybrali tú správnu cestu, aj keď sa vám na prvý pohľad zdá, že nežijú životom pokánia. Veď tak či tak aplikovať „nové“ na „staré“ by nemalo dlhodobý efekt. Pokánie ma totiž iné kontúry, ako si predstavujete.“
„Takže, chcete sa k ním pridať a zažiť skutočné pokánie?“