Obrazné čítanie Písma
Často počúvame o tom, že Ježiš a udalosti spojené s ním boli v staro-zmluvných proroctvách prorokmi predpovedané, a že on tieto predpovedané očakávania aj naplnil. Hovoríme teda o predpovedi, prognóze, predikcii, ktorá je naplnená. Tu platí, že autor týchto proroctiev vedome pomenováva osoby, či okolnosti, ktoré sa ešte len udejú, aj keď možno presný spôsob ich naplnenia sú zahalené aj jemu samému.
O čosi menej sa však hovorí o predobrazoch. Pri predobrazoch nemusíme predpokladať, že autor si bol vedomý spojitosti, ktorú vytvoril. A to najmä z toho dôvodu, že táto spojitosť vznikla na báze retrospektívy, pri pohľade späť. Dôležitejšiu úlohu tu zohráva prijímateľ obrazu, ktorý ho spätne vyhodnocuje na základe nových informácií.
Predstavme si, že obraz má dva póly. Tými protiľahlými pólmi sú dva oproti sebe stojace udalosti. Tieto póly ležia na časovej osi, a tak ich vzťah môžeme rozpoznať len po tom, čo druhá udalosť vstúpi do dejín a prinesie so sebou nový význam tej udalosti, ktorá ju predchádzala. No v momente, keď sa tento vzťah vytvorí a je identifikovaný, tok významu je obojsmerný. Nie len že druhá udalosť osvetľuje význam tej prvej, ale rovnako aj druhá udalosť nadobúda nový význam vďaka existencii vzťahu voči udalosti prvej.

Aby sme neboli príliš abstraktný, tu je Haysovo zhrnutie:
Evanjeliá nás učia, ako čítať Starý zákon, a zároveň nás Starý zákon učí, ako čítať evanjeliá. Alebo, povedané trochu inak: Starý zákon sa učíme čítať tak, že ho čítame spätne vo svetle evanjelií, a zároveň sa učíme čítať evanjeliá tak, že ich čítame smerom dopredu zo Starého zákona.
Reading Backwards: Figural Christology and the Fourfold Gospel Witness, Richard B. Hays
No a s týmto hermeneutickým (výkladovým) princípom Novo-zmluvných textov (konkrétne evanjelií) pracuje Haysova kniha.
Uveďme jeden konkrétny príklad z Evanjelia podľa Marka.
Učeníci sú na mori v búrke, zatiaľ čo Ježiš spí. Keď sa zobudí, pohrozí víchru a prikáže moru, ktoré sa zrazu utíši. Udalosť končí otázkou učeníkov: Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva? Marek na túto otázku o Ježišovej identite neodpovedá, necháva ju otvorenú.
Ježišovi učeníci (a čitatelia tohto evanjelia) však veľmi dobre poznajú odpoveď na otázku, kto je ten, koho vietor i more počúva. Je to Jahve, Boh Izraela. Vieme to aj na základe Žalmu 107:
Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách, videli Hospodinove diela a jeho divy v hlbine. Na jeho slovo nastala víchrica a zdvihla morské vlny. Vznášali sa k nebu, klesali do hlbín, duša sa im chvela v nebezpečenstve. Tackali sa a motali ako opilec, všetka ich múdrosť bola v koncoch. Vo svojom súžení volali k Hospodinovia on ich vyviedol z úzkostí. Víchricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili. Potešili sa, že všetko stíchlo, a on ich priviedol do vytúženého prístavu.
Žalm 107,23-30
Je to Hospodin (Jahve), ktorý dokáže takéto divy na mori. K nemu volajú o pomoc. No lenže teraz volajú o pomoc k Ježišovi, ktorý im „doručí“ tú istú záchranu, ako vidíme v Žalme 107, ktorá je pripísaná Bohu Izraela a jeho schopnostiam.
Ježišova vláda nad vetrom a vlnami ukazuje, že vlastní moc, ktorú Stará zmluva dôsledne pripisuje iba PÁNOVI, Bohu
Podľa Haysa je toto obrazné čítanie priamo zakomponované do evanjelií ako nástroj s ktorým má čitateľ pracovať:
„Význam“ Markovho zobrazenia Ježišovej identity nemožno náležite vyjadriť plochým propozičným jazykom; môže sa odhaľovať iba postupne v podobe rozprávania, prostredníctvom náznakov a alúzií, ktoré premietajú Ježišov príbeh na pozadie príbehu Izraela. Keď Marek kladie oba príbehy cez seba, vynárajú sa pozoruhodné nové vzorce – vzorce, ktoré nás vedú k pravde takej ohromujúcej, že sa k nej inak ani nedá pristúpiť.
Ježiš teda nie je len ten, kto naplnil proroctvá, o ktorých mali členovia Božieho Izraela nádej, že jedného dňa nájdu svojho nositeľa. Ježiš taktiež nie je len typologicky podobnou osobnosťou ako bol Mojžiš, Eliáš a podobne. Taktiež nie je len nástrojom v Božích rukách, cez ktorú Boh vykonáva svoju moc. Ježiš je niekým viac. Je „Boh s nami“. Je to „Slovo“, ktoré prebývalo medzi nami tak, ako Jahve prebýval vo svätostánku v strede Izraela. Božie charakteristiky môžeme vidieť práve na osobe Pána Ježiša naprieč všetkými štyrmi evanjeliami. Pripisuje si slová a činy, ktoré v Hebrejskej Biblii mohol povedať a vykonať len Boh.
Takže kto je ten Ježiš, koho more i vietor počúva?